ýbal známy citát: „To čo je dôležité, to oči nevidia.“ O jeho pravdivosti sa žiaci čoskoro presvedčili. Sedel totiž medzi nimi i nevidiaci študent psychológie Handlovčan Peter Nedorost. Na ukážku mal pripravené knihy, ktoré čítal v detstve on. „Braillovo písmo je staré dvesto rokov, skladá sa zo šiestich bodov v štvorci a ich kombináciami sa vytvárajú písmená v abecede,“ povedal školákom na úvod a s úsmevom pokračoval: „Napríklad, v detstve čítal Poklad na Striebornom jazere a táto kniha v Braillovom písme mala 11 hrubých zväzkov. Vždy som mal však najradšej Bibliu. Ako nevidiaci som si ju mohol hocikedy zobrať v noci do postele a čítať bez toho, aby som niekoho rušil svetlom.“ Peter svojim poslucháčom vysvetlil, že v súčasnosti sa už mnohé knihy pre nevidiacich načítavajú na pásky. Donedávna išlo o najdôležitejší zdroj informácie pre takto postihnutých ľudí. Ich výrova bola ale finančne náročná. Prelom prišiel nedávno s rozvojom moderných technológií. „Dnes je pre nás pri vzdelávaní nenahraditeľný osobný počítač. Píšem na ňom poznámky v škole, a takisto sa mnohé knihy už skenujú. Potom si ich môžem kedykoľvek prehrať,“ svoje slová nevidiaci Handlovčan potvrdil nahrávkou z počítača. Deti si medzi tým pozreli ozajstné knihy vytlačené Braillovým písmom.
Počas piatich hodín školákom prišlo zo svojich obľúbených kníh prečítať mnoho osobností z kultúrneho a spoločenského života Handlovej. Na záver podujatia mohol riaditeľ školy Jozef Ondriško skonštatovať, že zámer dostať do povedomia detí, aké je čítanie dôležité, sa podaril. Je preto viac než pravdepodobné, že budúci rok sa všetci zapoja do druhého ročníka čitateľského maratónu na tejto handlovskej škole.
Autor: mik