Brecht je známym autorom tzv. „epického divadla“. To malo viesť diváka k tomu, aby sa na predstavení vedome zúčastňoval. A to sa v plnej miere podarilo spolu s ochotníkmi režisérovi Jozefovi Krasulovi. Diváci akoby boli súčasťou celého deja, chvíľami sa cítili ako svadobčania. Počúvali historky otca nevesty – Štefana Orsága, sledovali výkony nevesty (Dušana Škultétyová), ale i ďalších protagonistov divadelnej hry. Aj keď nemecký dramatik, divadelný teoretik a režisér napísal Malomeštiakovu svadbu v prvej polovici dvadsiateho storočia, určite má čo povedať aj dnešným divákom. Veď s pokrytectvom, pretvárkou a závisťou sa stretávame na každom kroku. Bol to skutočne nezvyčajný umelecký zážitok.
Režisér Jozef Krasula o Brechtovej Malomeštiakovej svadbe povedal: „Keď sme spolu s hercami rozoberali túto hru, veľa sme hovorili o samotnom Brechtovi, o malomeštiactve, kto a či vôbec je v tej hre kladná postava. ´Obhajobe´ sa nepodarilo presvedčiť ´prokuratúru´, že tam kladnej postavy niet. Možno len chudák otec so svojimi nekonečnými historkami. Ale tak či tak, dali sme šancu každej postave, aby nás presvedčila, že sa mýlime. Dali sme im šancu, aby si v našom divadle zahrali svoj part. Veď nakoniec sa uvidí...!
Premiéra Malomeštiakovej svadby, ktorou sa v Dome kultúry v Prievidzi predstavilo Divadlo A a Divadlo SHANTI vyvolala v divákoch rôzne pocity. Možno ich aj prinútila zamyslieť sa. Zamyslieť sa nad medziľudskými vzťahmi, postojmi k životu.
