Napriek tomu trochu exotiky predsa len okúsili. Či to spôsobilo globálne otepľovanie alebo potulky po svete, zatiaľ netušia.
Elvíra Kočišová je ešte i dnes pri pomyslení na podvečer, keď vyprevádzala 19-ročného syna Michala na vlak, plná emócií: „Keď som sa zohla a išla sa obuť, pri dverách som našla škorpióna. Aspoň si to myslím. Ešte sa pozerám, že čo to je. Boli sme úplne vyplašení. Aj deti kričali, že to je škorpión. Naša 14-ročná dcéra Natália sa bojí pavúkov, tá hneď revala, panika. Začali sme ho teda chytať. Syn zobral lyžičku a nabral ho. Dali sme ho do pohára a je tu. Vôbec som nechápala, to človeku nedá ani rozum, že čo to je a kde sa to tu vzalo?“ Toto čudo spôsobilo u Kočišovcov celkom slušnú paniku a pani domu inšpirovalo k návštevám po susedoch. Tí sa na ňu ale nechápavo pozerali a netušili, odkiaľ tento exotický návštevník privandroval. Keď sa hladina adrenalínu upokojila, začali premýšľať i o možnosti, že si nevítanú návštevu nechtiac priviezli z minuloročnej dovolenky v Chorvátsku. Či krásavec neprezimoval a s teplými slnečnými lúčmi sa tiež nevytiahol von. „Keby to bolo v činžiaku, poviem si, že niekto ho choval a ušiel mu, ale v rodinnom dome? Mysleli sme aj na globálne otepľovanie, či náhodou sa im už nedarí aj tu.“ Spoločne s pani Elvírou sme boli zvedaví, či ide naozaj o škorpióna a ak áno, ako sa k nám mohol dostať. Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky nám pomohol Valerián Franc, profesor na fakulte prírodných vied Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici: „Je to skutočne škorpión. Čo iné by to mohlo byť – v Európe nič, čo by sa mohlo zameniť so škorpiónom, nežije. Je to zrejme druh z rodu Euscorpius (najskôr Euscorpius italicus), ktorý voľne žije v južnej Európe ako Francúzsko, Taliansko, Chorvátsko či Bulharsko. Európske druhy škorpiónov, je ich len málo, sú človeku neškodné a nie sú ani útočné. Pokiaľ by sme škorpióna predsa len dráždili, prípadne stlačili v dlani, mohol by použiť svoj jedový stilet (bodec) na konci tela. Účinky sú porovnateľné s bodnutím osy.
Tento druh, ani iný príbuzný, zatiaľ v strednej Európe nežije, hoci ak bude globálne otepľovanie pokračovať... nikto nevie. Tento konkrétny kus pravdepodobne ušiel teraristom alebo ho nejaký nesvedomitý „chovateľ“ vypustil do prírody. Prichádza do úvahy aj možnosť neúmyselného transportu s južným ovocím alebo rastlinným, najmä záhradkárskym materiálom z južnej Európy. Možnosť aklimatizácie u nás je diskutabilná kvôli tuhším zimám. Napríklad minuloročnú zimu nemal taký škorpión šancu prežiť, ale túto poslednú ´zimu´ by prežil na sto percent. Takže ako chlapi pod Tatrami hovoria: One never knows...“
Chcete vedieť, čo sa so ´škorpíkom´, ktorý vyplašil celú rodinu stalo? Vzal si ho švagor pani Elvíry. Má už doma dvoch hadov, tak sa zoologický kútik rozrástol.
