Sobota, 16. január, 2021 | Meniny má KristínaKrížovkyKrížovky

Jožko, budeš nám chýbať!

Jozef bol šikovný cieľavedomý mladý muž. V mnohom rovnaký ako iní mladí, no v mnohom niektorých prevyšoval. Mal rád hudbu, kamarátov, rodinu i prácu. Práve tá posledná „láska“ sa mu stala osudnou.

S Vojenským opravárenským podnikom v Novákoch spájal svoju blízku či vzdialenejšiu budúcnosť. No zdá sa, že pre neho nemá význam už ani „dnes“ ani „zajtra“.
Rodina 21-ročného mladíka je zúfalá. Výbuch v čierny piatok v Novákoch im v zlomku sekundy vzal syna, brata. Oficiálne je síce Jozef tak, ako ďalší jeho štyria kolegovia, nezvestní, ale jeho najbližší už stratili i poslednú iskierku nádeje.
Sedíme spoločne v obývačke bytu na prievidzskom sídlisku a spomíname.
Jožko robil vo VOP rok aj päť mesiacov. Zamestnaný bol ako brigádnik na dohodu. „Syna som upozorňoval, aj sme ho prehovárali, aby odišiel preč, veď chodil na vysokú školu. Že mu školu budeme platiť, nech chodí na denné štúdium, nemá za potreby pracovať. Niečo by sme si odopreli a mohli sme to zvládnuť i finančne. On však chcel mať vlastné peniaze, chcel si byť sám sebe pánom a v podniku sa mu navyše páčilo,“ hovorí Jozef Vida, otec a zároveň aj bývalý pracovník u rovnakého zamestnávateľa ako syn. Mamička Mária dopĺňa: „ Bolo to na ňom vidieť, aký je spokojný. Pracovalo tam dosť mladých ľudí. No hlavne sa mu páčila tá sebestačnosť. Nemusel pýtať peniaze. Vysokú školu si robil v Prievidzi, trenčianska fakulta tu má detašované pracovisko ekonomickej školy, fakulty manažmentu. Bol veľmi šikovný. Na strednej škole sa naučil vedomostiam a zručnostiam ako mechanik kancelárskej techniky. Každý rok bol vyznamenaný, vyhral olympiádu z angličtiny,“ vymenúva matka a otec sa pridáva: „ Mal ísť aj na celoslovenskú súťaž v angličtine. Hlavu mal veľmi dobrú... ,“ to sa už otec neubránil slzám, ktoré kanuli dolu tvárou. Každé slovo, veta sú pretkané bolesťou nad stratou toho najdrahšieho, čo človek môže mať. Vlastného dieťaťa na prahu života. Mladého, cieľavedomého, milujúceho a milovaného, plného plánov, predsavzatí.
Budúcnosť videl vo VOP
Mama Mária dopĺňa: „Jožko aj kamarátom vravel, že keď urobí školu, on tam nebude robiť robotníka. Dostane sa vyššie a bude pôsobiť v manažmente. Svoju budúcnosť jednoznačne spájal s opravárenským podnikom. Cítil sa tam dobre, zarobil si peniaze. Bolo to asi jedenásťtisíc. Mávali trinásty a štrnásty plat. Aj tým si ich držali. Čo im je to teraz platné? Matka nikdy nemôže vyjadriť pocity nad stratou dieťaťa, to sa nedá. A ešte taký dobrý chlapec... .“ Vyberieme fotografie. Mária vraví, že sa ešte nedokáže na ne pozerať. Je to príliš čerstvé, zraňujúce. „I tu v byte. Pozriem sa k počítaču, tam sedával, kreslil, dosť času strávil práve pri ňom. Výborný bol v jazykoch, výborne sa učil, mal talent, prekladal iným. Bola som šťastná, keď išiel na vysokú školu, pretože na ňu naozaj mal. Podľa rodiny bol Jozef večný optimista, pokojný, kamarátsky. Mal veľa priateľov. Aj teraz sa chodia denne vypytovať, čo vieme nové. Jeden telefón mal doma, jeden v robote. V prvé dni po tragédii mu stále chodili sms-ky: ,Dúfam, že nie si medzi nezvestnými, že si v poriadku, doma, nebol si tam...´, ťažko sa to číta. Samé zmeškané hovory... .“ Martina je Jožkova o rok mladšia sestra. Vždy boli na seba veľmi naviazaní a strata milovaného brata hlboko zasiahla i do jej vnútra. „Keď boli menší, hrávali sa spolu. Absolútne sme sa mohli na nich spoľahnúť. Vlani sme boli prvýkrát na dovolenke bez nich. Tento rok sme sa chystali tiež, rušíme to,“ necháva plynúť spleť myšlienok Mária Vidová.
Nádej zhasla
„Tá obrovská rana ma zasiahla v práci. Najskôr sme si mysleli, že baňa. Hneď som si pomyslela na brata, pretože na bani mi robí brat. Potom, že nie, to je v Doline. Pre boha, veď tam je môj syn,“ vracia sa matka v myšlienkach k tomu tragickému odpoludniu: „Manžel tam okamžite išiel, ešte neboli uzavreté cesty. Videl buldozéry a hneď ako prišiel späť, mi povedal, že nie je žiadna nádej. Že by to bol zázrak, keby prežil. Najskôr sme ale pobehali nemocnicu, obvolali ďalšie v iných mestách.“ Pred polnocou sa vraj prišli vypytovať policajti, či naozaj bol v robote. „Dovtedy sme ešte mali malú iskierku nádeje, ktorá už ale vyhasla. Manžel mi vysvetlil pomery v podniku, videla som, ako to tam vyzerá. Viem, s čím robili, čiže mi je jasné, že môj syn nemal žiadnu nádej. Vedeli sme predsa, kde robí. To len naťahujú čas, aby nepovedali, že tam bolo osem mŕtvych, aby to na prvý pohľad nevyzeralo tak desivo. Dávajú ľuďom falošnú nádej,“ vzdychne nešťastná mama.
Tragédia nebola prvou
Už pred deviatimi rokmi došlo vo VOP v Novákoch k požiaru, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. „Vtedy som bol na zmene,“ hovorí Jozef Vida starší. „Doviezli novú zásielku prachu z Rakúska alebo odkiaľ, ten drtili, tiež chceli na ňom zarobiť a nedopadlo to dobre. Vtedy povedali, že je to z elektriky alebo dokonca, že si to spôsobili tí mŕtvi sami. Určite aj v tomto prípade sa tú vinu budú snažiť hodiť na mŕtvych. Neviem, či je na Slovensku možná taká spravodlivosť, že by sa to pravdivo vyšetrilo,“ nevidí nádej otec a pokračuje: „Či riaditeľ odstúpi alebo nie, to je pre nás nepodstatné. Keby povedal, áno, vedenie je vinné, to je pre nás podstatné. Zodpovednosť by naozaj mal cítiť. Aby jednu či dve tony tritolu mal desať metrov od pracujúcich ľudí? To nie je mysliteľné. On to dovolil? Bola to síce výrobná hala, ale skladovalo sa tam všade. Priestory na sklad prakticky nemali, lebo všetky sklady, ktoré za bývalého režimu boli, patrili ministerstvu obrany. To si ich ohradilo, vznikol štátny podnik a ten sklady už nemal. Muníciu však brali kde sa dalo a tú už do skladu nedali, tú si museli dať na dvor alebo kde prišlo. Rovnako to bolo aj s vytaveným tritolom. Zostal im tam a teraz čo s ním? Tak ho ,pichnime´ tam tonu, sem tonu, príde auto, potom to naložíme. A predáme. Išlo o veľké peniaze. Ako padol režim, išlo to dolu kopcom.“ Jozef Vida tvrdí, že pri dodržaní bezpečnostných predpisov neexistuje, aby prišlo k reťazovej reakcii aká nastala a podľa jeho skúseností malo byť dvojité istenie pri práci s tritolom. „Tritol musel dostať iniciatívu z čierneho prachu. Tí mladí to ani nevedeli odhadnúť, v akom riziku robia. Nevedeli, aká bezpečnosť sa musela dodržiavať voľakedy. Len tí starí zamestnanci to môžu porovnať. Voľakedy bola aj preprava streliva inak zabezpečená. Chodili s ním vojaci, špeciálny vlak. Všetko prišlo do skladu, tam sa to uložilo a bralo sa len toľko munície, koľko sa zničilo. Potom však sklady padli, munície sa dovážalo príliš veľa a všetko sa skladovalo kdekade,“ dodáva.
Najhoršie dni života
Vidovci sa vracajú k prvým dňom tesne po výbuchu. K chvíľam, kedy iskierky nádeje striedala absolútna beznádej. „V tie prvé dni by sme boli veľmi potrebovali niekoho, kto by nám psychicky pomohol. Tie reči o okamžitej psychologickej pomoci boli zavádzajúce. Neviem, kadiaľ chodili. Nemali sme ani informácie. Držala nás len rodina, kolegovia.“ Matka sa zamyslí: „Pri takom výbuchu, to už nie je nádej. Priamo v epicentre je tritisíc stupňov. Roztaví sa tam železo. Zhoreli načisto a to musia vedieť. Nevieme si ako bude náš život pokračovať ďalej. Zostala nám jediná dcéra. Viete, aký máme o ňu strach? To pochopí len ten, kto stratil dieťa. Ešte v piatok doobeda som sa Jožka pýtala, či ide v sobotu do školy. A v sobotu už bol inde.“ „Mnohých z nezvestných som dobre poznal. S pani Vačkovou sme boli na dovolenke, Elenu Bitarovú tiež. Sú to už ľudia po štyridsiatke, boli skúsení, robili v podniku 15-20 rokov, no prišla nepredvídaná situácia, s ktorou nikto nerátal,“ dopĺňa otec.
Chýba i kamarátom
Jozef bol spoločenský, mal veľa priateľov. Takmer denne sa stretávali v klubovni, ktorú si urobili v pivniciach činžiaku. Andrej, jeho najlepší kamarát je väčšinou v Bratislave, no keď bol v Prievidzi, takmer všetko robili spolu: „Bláznovstvá, baby, chodili sme spolu von, doťahovali sme sa vzájomne, ,bili´ sme sa, boli sme fajn dvojka,“ spomína. Proste žili svoj mladý život so všetkým, čo prinášal. Jozefa bavila hudba, mal rád rock, metal, chatovanie po internete, počítač, jazyky. Andrej pokračuje: „Čokoľvek som potreboval preložiť z angličtiny alebo nemčiny, i keď som nebol doma, napísal som mu e- mail a urobil to. Jazyky mu fakt išli dobre. Nemčinu sa nikdy ani neučil a vedel rozprávať.“ Medzi priateľmi mal spolužiaka zo základnej školy, Igora. Pamätá si i na školské, detské časy s Jozefom. Hrávali spolu futbal, ping-pong. Traja z kamarátov boli spolu aj v Grécku na hrozno, on však zostal len dva mesiace a potom išiel do VOP. „My sme si tam tiež dávali žiadosť, no nevzali nás. Jozef nám rozprával i o tom, že matika ho nebavila, bol skôr na jazyky a mal rád aj účtovníctvo,“ spomínajú spoločne. Mladším pomáhal s úlohami. Vždy vedel čo chce. Počas debaty v klubovni prišla Michaela. Tento rok bude maturovať a bola aj Jožkovou láskou: „Bol úžasný človek, ktorého si navždy v srdci zachovám. Chodili sme spolu rok a pol a aj keď sme sa rozišli, priatelili a stretávali sme sa stále,“ hovorí, pričom sa neubráni slzám. Jozefovi priatelia sa zhodli: „Budeme si ho pamätať ako perfektného kamoša, ktorý nikdy nepil, nefajčil, vždy rád pomohol, podržal priateľov.“ Jeho obľúbené kreslo v klubovni zostáva prázdne...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť
  2. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  5. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  6. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur
  7. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  8. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  10. Oktagon 20: Pikantné súboje prinesú aj zápas o titul!
  1. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  2. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Akčný výpredaj v PLANEO Elektro – to sú ceny nižšie až o 60 %!
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. TOMRA víta kľúčový krok k spusteniu systému zálohovania
  10. Slovaktual umožní všetkým zamestnancom bezplatné testovanie
  1. Už iba dnes si môžete predplatiť SME.sk na rok len za 28 eur 20 246
  2. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 14 194
  3. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká? 9 958
  4. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 951
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 948
  6. Kuba si turistov omotá okolo prsta. Miesta, ktoré musíte vidieť 7 122
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 613
  8. Kvalitnej hydiny je na pultoch stále menej. Čo vlastne kupujeme? 6 503
  9. Riaditeľ VÚB: Udržateľnosť chceme vsadiť do DNA nášho podnikania 6 472
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 578
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Odpad od rodinných domov odvážajú v Handlovej po novom raz za dva týždne

Mesto Handlová zmenilo od začiatku tohto roka frekvenciu vývozu odpadov od rodinných domov.

Snehové záveje a jazyky sa môžu vyskytnúť aj v našom regióne

Výstraha platí pre okres Banská Bystrica, Brezno, Žiar nad Hronom, Bánovce nad Bebravou, Ilava, Partizánske, Považská Bystrica, Prievidza, Púchov, Trenčín, Spišská Nová Ves a pre celý Prešovský a Košický kraj do nedele do 14.00 hodiny.

ilustračná foto

Vaše FOTO: Zimná rozprávka konečne prišla

Celý týždeň ste nám posielali svoje fotografie, ako si vychutnávate pravú zimu. Ponúkame vám galériu, ktorú ste zaplnili vy. Ak máte ďalšie zasnežené zábery, neváhajte a podeľte sa s nami.

Na pokračovanie Vážskej cyklomagistrály chce krajská samospráva využiť eurofondy

Trenčiansky samosprávny kraj plánuje v tomto roku vybudovať štvrtý z ôsmich úsekov Vážskej cyklomagistrály.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Pohrebné auto zrazilo cyklistu. Neprežil

Nehoda sa stala medzi Telincami a Vrábľami.

Vráble zintenzívnia boj s pandémiou, majú veľa hospitalizovaných v Nitre

Radnica požiadala dobrovoľných hasičov, aby vydezinfikovali autobusové zastávky.

Kam na Liptove počas lockdownu

Nápady na výlety sme rozdelili podľa okresov.

Už ste čítali?