Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Jožko, budeš nám chýbať!

Jozef bol šikovný cieľavedomý mladý muž. V mnohom rovnaký ako iní mladí, no v mnohom niektorých prevyšoval. Mal rád hudbu, kamarátov, rodinu i prácu. Práve tá posledná „láska“ sa mu stala osudnou.

S Vojenským opravárenským podnikom v Novákoch spájal svoju blízku či vzdialenejšiu budúcnosť. No zdá sa, že pre neho nemá význam už ani „dnes“ ani „zajtra“.
Rodina 21-ročného mladíka je zúfalá. Výbuch v čierny piatok v Novákoch im v zlomku sekundy vzal syna, brata. Oficiálne je síce Jozef tak, ako ďalší jeho štyria kolegovia, nezvestní, ale jeho najbližší už stratili i poslednú iskierku nádeje.
Sedíme spoločne v obývačke bytu na prievidzskom sídlisku a spomíname.
Jožko robil vo VOP rok aj päť mesiacov. Zamestnaný bol ako brigádnik na dohodu. „Syna som upozorňoval, aj sme ho prehovárali, aby odišiel preč, veď chodil na vysokú školu. Že mu školu budeme platiť, nech chodí na denné štúdium, nemá za potreby pracovať. Niečo by sme si odopreli a mohli sme to zvládnuť i finančne. On však chcel mať vlastné peniaze, chcel si byť sám sebe pánom a v podniku sa mu navyše páčilo,“ hovorí Jozef Vida, otec a zároveň aj bývalý pracovník u rovnakého zamestnávateľa ako syn. Mamička Mária dopĺňa: „ Bolo to na ňom vidieť, aký je spokojný. Pracovalo tam dosť mladých ľudí. No hlavne sa mu páčila tá sebestačnosť. Nemusel pýtať peniaze. Vysokú školu si robil v Prievidzi, trenčianska fakulta tu má detašované pracovisko ekonomickej školy, fakulty manažmentu. Bol veľmi šikovný. Na strednej škole sa naučil vedomostiam a zručnostiam ako mechanik kancelárskej techniky. Každý rok bol vyznamenaný, vyhral olympiádu z angličtiny,“ vymenúva matka a otec sa pridáva: „ Mal ísť aj na celoslovenskú súťaž v angličtine. Hlavu mal veľmi dobrú... ,“ to sa už otec neubránil slzám, ktoré kanuli dolu tvárou. Každé slovo, veta sú pretkané bolesťou nad stratou toho najdrahšieho, čo človek môže mať. Vlastného dieťaťa na prahu života. Mladého, cieľavedomého, milujúceho a milovaného, plného plánov, predsavzatí.
Budúcnosť videl vo VOP
Mama Mária dopĺňa: „Jožko aj kamarátom vravel, že keď urobí školu, on tam nebude robiť robotníka. Dostane sa vyššie a bude pôsobiť v manažmente. Svoju budúcnosť jednoznačne spájal s opravárenským podnikom. Cítil sa tam dobre, zarobil si peniaze. Bolo to asi jedenásťtisíc. Mávali trinásty a štrnásty plat. Aj tým si ich držali. Čo im je to teraz platné? Matka nikdy nemôže vyjadriť pocity nad stratou dieťaťa, to sa nedá. A ešte taký dobrý chlapec... .“ Vyberieme fotografie. Mária vraví, že sa ešte nedokáže na ne pozerať. Je to príliš čerstvé, zraňujúce. „I tu v byte. Pozriem sa k počítaču, tam sedával, kreslil, dosť času strávil práve pri ňom. Výborný bol v jazykoch, výborne sa učil, mal talent, prekladal iným. Bola som šťastná, keď išiel na vysokú školu, pretože na ňu naozaj mal. Podľa rodiny bol Jozef večný optimista, pokojný, kamarátsky. Mal veľa priateľov. Aj teraz sa chodia denne vypytovať, čo vieme nové. Jeden telefón mal doma, jeden v robote. V prvé dni po tragédii mu stále chodili sms-ky: ,Dúfam, že nie si medzi nezvestnými, že si v poriadku, doma, nebol si tam...´, ťažko sa to číta. Samé zmeškané hovory... .“ Martina je Jožkova o rok mladšia sestra. Vždy boli na seba veľmi naviazaní a strata milovaného brata hlboko zasiahla i do jej vnútra. „Keď boli menší, hrávali sa spolu. Absolútne sme sa mohli na nich spoľahnúť. Vlani sme boli prvýkrát na dovolenke bez nich. Tento rok sme sa chystali tiež, rušíme to,“ necháva plynúť spleť myšlienok Mária Vidová.
Nádej zhasla
„Tá obrovská rana ma zasiahla v práci. Najskôr sme si mysleli, že baňa. Hneď som si pomyslela na brata, pretože na bani mi robí brat. Potom, že nie, to je v Doline. Pre boha, veď tam je môj syn,“ vracia sa matka v myšlienkach k tomu tragickému odpoludniu: „Manžel tam okamžite išiel, ešte neboli uzavreté cesty. Videl buldozéry a hneď ako prišiel späť, mi povedal, že nie je žiadna nádej. Že by to bol zázrak, keby prežil. Najskôr sme ale pobehali nemocnicu, obvolali ďalšie v iných mestách.“ Pred polnocou sa vraj prišli vypytovať policajti, či naozaj bol v robote. „Dovtedy sme ešte mali malú iskierku nádeje, ktorá už ale vyhasla. Manžel mi vysvetlil pomery v podniku, videla som, ako to tam vyzerá. Viem, s čím robili, čiže mi je jasné, že môj syn nemal žiadnu nádej. Vedeli sme predsa, kde robí. To len naťahujú čas, aby nepovedali, že tam bolo osem mŕtvych, aby to na prvý pohľad nevyzeralo tak desivo. Dávajú ľuďom falošnú nádej,“ vzdychne nešťastná mama.
Tragédia nebola prvou
Už pred deviatimi rokmi došlo vo VOP v Novákoch k požiaru, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia. „Vtedy som bol na zmene,“ hovorí Jozef Vida starší. „Doviezli novú zásielku prachu z Rakúska alebo odkiaľ, ten drtili, tiež chceli na ňom zarobiť a nedopadlo to dobre. Vtedy povedali, že je to z elektriky alebo dokonca, že si to spôsobili tí mŕtvi sami. Určite aj v tomto prípade sa tú vinu budú snažiť hodiť na mŕtvych. Neviem, či je na Slovensku možná taká spravodlivosť, že by sa to pravdivo vyšetrilo,“ nevidí nádej otec a pokračuje: „Či riaditeľ odstúpi alebo nie, to je pre nás nepodstatné. Keby povedal, áno, vedenie je vinné, to je pre nás podstatné. Zodpovednosť by naozaj mal cítiť. Aby jednu či dve tony tritolu mal desať metrov od pracujúcich ľudí? To nie je mysliteľné. On to dovolil? Bola to síce výrobná hala, ale skladovalo sa tam všade. Priestory na sklad prakticky nemali, lebo všetky sklady, ktoré za bývalého režimu boli, patrili ministerstvu obrany. To si ich ohradilo, vznikol štátny podnik a ten sklady už nemal. Muníciu však brali kde sa dalo a tú už do skladu nedali, tú si museli dať na dvor alebo kde prišlo. Rovnako to bolo aj s vytaveným tritolom. Zostal im tam a teraz čo s ním? Tak ho ,pichnime´ tam tonu, sem tonu, príde auto, potom to naložíme. A predáme. Išlo o veľké peniaze. Ako padol režim, išlo to dolu kopcom.“ Jozef Vida tvrdí, že pri dodržaní bezpečnostných predpisov neexistuje, aby prišlo k reťazovej reakcii aká nastala a podľa jeho skúseností malo byť dvojité istenie pri práci s tritolom. „Tritol musel dostať iniciatívu z čierneho prachu. Tí mladí to ani nevedeli odhadnúť, v akom riziku robia. Nevedeli, aká bezpečnosť sa musela dodržiavať voľakedy. Len tí starí zamestnanci to môžu porovnať. Voľakedy bola aj preprava streliva inak zabezpečená. Chodili s ním vojaci, špeciálny vlak. Všetko prišlo do skladu, tam sa to uložilo a bralo sa len toľko munície, koľko sa zničilo. Potom však sklady padli, munície sa dovážalo príliš veľa a všetko sa skladovalo kdekade,“ dodáva.
Najhoršie dni života
Vidovci sa vracajú k prvým dňom tesne po výbuchu. K chvíľam, kedy iskierky nádeje striedala absolútna beznádej. „V tie prvé dni by sme boli veľmi potrebovali niekoho, kto by nám psychicky pomohol. Tie reči o okamžitej psychologickej pomoci boli zavádzajúce. Neviem, kadiaľ chodili. Nemali sme ani informácie. Držala nás len rodina, kolegovia.“ Matka sa zamyslí: „Pri takom výbuchu, to už nie je nádej. Priamo v epicentre je tritisíc stupňov. Roztaví sa tam železo. Zhoreli načisto a to musia vedieť. Nevieme si ako bude náš život pokračovať ďalej. Zostala nám jediná dcéra. Viete, aký máme o ňu strach? To pochopí len ten, kto stratil dieťa. Ešte v piatok doobeda som sa Jožka pýtala, či ide v sobotu do školy. A v sobotu už bol inde.“ „Mnohých z nezvestných som dobre poznal. S pani Vačkovou sme boli na dovolenke, Elenu Bitarovú tiež. Sú to už ľudia po štyridsiatke, boli skúsení, robili v podniku 15-20 rokov, no prišla nepredvídaná situácia, s ktorou nikto nerátal,“ dopĺňa otec.
Chýba i kamarátom
Jozef bol spoločenský, mal veľa priateľov. Takmer denne sa stretávali v klubovni, ktorú si urobili v pivniciach činžiaku. Andrej, jeho najlepší kamarát je väčšinou v Bratislave, no keď bol v Prievidzi, takmer všetko robili spolu: „Bláznovstvá, baby, chodili sme spolu von, doťahovali sme sa vzájomne, ,bili´ sme sa, boli sme fajn dvojka,“ spomína. Proste žili svoj mladý život so všetkým, čo prinášal. Jozefa bavila hudba, mal rád rock, metal, chatovanie po internete, počítač, jazyky. Andrej pokračuje: „Čokoľvek som potreboval preložiť z angličtiny alebo nemčiny, i keď som nebol doma, napísal som mu e- mail a urobil to. Jazyky mu fakt išli dobre. Nemčinu sa nikdy ani neučil a vedel rozprávať.“ Medzi priateľmi mal spolužiaka zo základnej školy, Igora. Pamätá si i na školské, detské časy s Jozefom. Hrávali spolu futbal, ping-pong. Traja z kamarátov boli spolu aj v Grécku na hrozno, on však zostal len dva mesiace a potom išiel do VOP. „My sme si tam tiež dávali žiadosť, no nevzali nás. Jozef nám rozprával i o tom, že matika ho nebavila, bol skôr na jazyky a mal rád aj účtovníctvo,“ spomínajú spoločne. Mladším pomáhal s úlohami. Vždy vedel čo chce. Počas debaty v klubovni prišla Michaela. Tento rok bude maturovať a bola aj Jožkovou láskou: „Bol úžasný človek, ktorého si navždy v srdci zachovám. Chodili sme spolu rok a pol a aj keď sme sa rozišli, priatelili a stretávali sme sa stále,“ hovorí, pričom sa neubráni slzám. Jozefovi priatelia sa zhodli: „Budeme si ho pamätať ako perfektného kamoša, ktorý nikdy nepil, nefajčil, vždy rád pomohol, podržal priateľov.“ Jeho obľúbené kreslo v klubovni zostáva prázdne...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Päť chýb pri zateplení strechy
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  7. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  8. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  2. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  3. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  4. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  6. Úprava osobného motorového vozidla
  7. Important information for Brazilians living in Slovakia
  8. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  9. Vitajte v postapokalyptickom svete
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 18 440
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 17 246
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 15 052
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 671
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 865
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 928
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 605
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 515
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 324
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 301
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Samosprávy na hornej Nitre poukázali na chýbajúci legislatívny rámec celoplošného testovania

Samosprávy na hornej Nitre chcú byť súčinné pri celoplošnom testovaní obyvateľov, upozornili však na chýbajúci legislatívny rámec, ktorý sa dotýka zabezpečenia pracovníkov zo strany miest a obcí.

Ilustračné foto.

Kontrola v prievidzskom zariadení pre seniorov zistila viaceré nedostatky

V zariadení vykonala kontrolu komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím aj ministerstvo práce sociálnych veci a rodiny. Ministerstvo počas dohľadu skonštatovalo porušenia ústavy aj zákona o sociálnych službách.

Zariadenie pre seniorov Prievidza. Ilustračné foto
Akcia platí len 24 hodín

LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY

Akcia platí pre nových aj existujúcich predplatiteľov, ktorí si ho predĺžia.

Táto akcia platí len 24 hodín a nebude sa opakovať.

Mladá mamička z Prievidze bojuje za parkovacie miesto. Využiť ho chce pre zdravotne postihnutého syna

Pre zlú dopravnú situáciu platí pred jednou zo základných škôl v Prievidzi zákaz zastavenia. Situáciu to skomplikovalo rodine, ktorá nemôže zastaviť autom pred svojím domom. Situácia je o to horšia, že rodina má zdravotne postihnutého syna.

Na tomto mieste by rodina potrebovala vyhradené parkovacie miesto. Pre zákaz zastavenia to však momentálne nie je možné.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?