Ich paniku zvyšoval fakt, že niekoľko minút po nešťastí úplne vypadla sieť mobilných operátorov. Najspoľahlivejšie boli pevné linky. Tie v našej redakcii vyzváňali nepretržite. Pýtali ste sa: Čo máme robiť, ako postupovať, ako sa chrániť, bude pokyny vysielať rozhlas, televízia? Odpoveď na ne sme hľadali u Daniela Dašku, vedúceho odboru krízového riadenia Obvodného úradu v Prievidzi.
Napriek tragédii, pri ktorej zahynuli ľudia, nedošlo k úniku nebezpečných látok do ovzdušia, obyvateľstvo nebolo ohrozené na zdraví a životoch. „Z tohto dôvodu nebolo potrebné vyhlásiť v okrese mimoriadnu situáciu. Krízové štáby v mestách a obciach priebežne informovali o tom, čo sa udialo vo Vojenskom opravárenskom podniku Nováky, že občanom nehrozí nebezpečenstvo. V samotnom meste Nováky i okolitých obciach zneli oznámenia vo verejných rozhlasoch, v Prievidzi bola informovanosť zabezpečená inou formou.“
Občania sa najviac obávali, že výbuch nastal v Nováckych chemických závodoch a zamorené je ovzdušie. Keby sa tak stalo, čo by mali v prvom rade vedieť, čo urobiť? Hovorí Daniel Daško: „Poslaním civilnej ochrany je chrániť životy, zdravie, majetok a utvárať podmienky na prežitie pri mimoriadnych udalostiach. Mimoriadna udalosť sa vyhlasuje a odvoláva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov. Okrem profesionálnych záchranných zložiek je každá fyzická osoba v takýchto prípadoch povinná primerane k svojmu veku a zdravotnému stavu spolupracovať a poskytnúť prostriedky na civilnú ochranu. Mimoriadne udalosti, všeobecné ohrozenie alebo chemické nebezpečenstvo vždy ohlasuje kolísavý zvuk sirény, trvajúci dve minúty. Šesťminútový stály tón znie pri ohrození vodou. Koniec ohrozenia signalizuje dvojminútový stály ton sirén bez opakovania. Možno občania zaregistrovali, že každý druhý piatok v mesiaci znejú na poludnie sirény. Ide o preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania.“
V panike, domnievajúc sa, že došlo k výbuchu v chemickej, mnohí, najmä skôr narodení občania, radili svojim blízkym aby sa určite schovali pod posteľ. Chemické látky môžu uniknúť nielen v spomínanej fabrike, ale i v prievidzskom zimnom štadióne či mliekarňach. Používajú tam čpavok ako chladiace médium. „Keď zaznie siréna, nastáva núdzová situácia. Občania by mali počúvať signál, pred čím ich varuje, či ide o únik nebezpečných látok zo stacionárneho alebo mobilného zdroja. V príklade, ktorý ste použili, by mali čo najskôr vyhľadať úkryt, chránený priestor alebo uzavretú miestnosť. V domácom prostredí alebo v práci, po vyhlásení mimoriadnej udalosti treba zatvoriť a utesniť okná, dvere, vetráky, vypnúť klimatizáciu, počúvať rozhlasové vysielanie alebo sledovať televízne regionálne vysielanie a riadiť sa pokynmi. Pri výpadku elektriky túto úlohu zabezpečujú rozhlasové vozidlá, alebo vojaci a policajti ampliónmi. Odtiaľ sa dozvedia, ako ďalej konať. Pokiaľ majú deti v predškolských zariadeniach a školách, mali by ich nechať tam, nepodľahnúť panike. Bude o ne postarané,“ vysvetľuje Daniel Daško.
Nebezpečné toxické látky však môžu uniknúť aj pri dopravných nehodách na cestách a železniciach. „Vtedy by mali občania čo najskôr a najkratšou cestou opustiť predpokladaný priestor zamorenia, riadiť sa pokynmi vydávanými záchrannou službou alebo políciou. Priestor je potrebné opúšťať vždy kolmo na smer vetra, chrániť si dýchacie orgány mokrou vreckovkou alebo inou tkaninou. Ak nemožno opustiť zamorený priestor, treba vyhľadať úkryt v budovách. V takýchto situáciách by sa malo čo najmenej telefonovať. Situácia po výbuchu v Novákoch dáva najlepšie odpoveď prečo,“ dodáva.
V čase mieru akoby bola civilná ochrana obyvateľstva zanedbávaná, venuje sa jej minimum pozornosti. Zaujíma nás najmä vtedy, keď sa niečo stane. Po teroristických útokoch, živelných katastrofách, mimoriadnych udalostiach. „Žiaľ, je to pravda. Odbor krízového riadenia ObÚ v Prievidzi prostredníctvom svojich inštruktorov zabezpečuje školenia prípravy obyvateľstva k svojpomoci a vzájomnej pomoci po mimoriadnych udalostiach. Robíme ich však ojedinele. Nie viac ako dvadsať za celý obvod, teda i s okresom Partizánske. Za civilnú ochranu obyvateľstva zodpovedajú primátori miest a starostovia obcí, na riešenie krízových situácií majú vlastné krízové štáby, ktoré koordinujú a zabezpečujú úlohy v súčinnosti s integrovaným záchranným systémom. Ministerstvo vnútra SR ale aj Trenčiansky samosprávny kraj vydali množstvo príručiek pre obyvateľov, ako sa chrániť pred možnými následkami chemického terorizmu, bioterorizmu, čo robiť v prípade ohrozenia. Rozdávali ich, vhadzovali do poštových schránok... Koľko z nás by ich však v čase núdze našlo doma? Netrúfam si ani odhadnúť. Ak by ich mali aj panika po výbuchu vo Vojenskom opravárenskom podniku v Novákoch by bola určite menšia,“ povedal Daniel Daško, vedúci odboru krízového riadenia Obvodného úradu v Prievidzi.
Autor: vká