Stovky ľudí prišli dať minulú stredu na cintorín v Zemianskych Kostoľanoch posledné zbohom 50-ročnej Márii Kováčovej. Nad otvoreným hrobom trúchlili jej tri deti spolu s manželom a symbolickou hrudou zeme ju k večnému odpočinku poslal i minister obrany František Kašický a predseda predstavenstva VOP Nováky Ján Berák. Nechýbali kolegovia z podniku, priatelia, známi.
Mária Štangová: Vyrastali sme spolu na jednej ulici. Bol to veľmi zlatý človek. Chodili sme spolu i do školy. Vždy bola veľmi veselá. Nezaslúžila si taký hrozný koniec.
Helena Hadravová: Stretávali sme sa na stretávkach. Naposledy vlani však na nej nebola. Mala vraj poobednú zmenu a nemohla si ju vymeniť. Takže z času na čas sme boli v kontakte.
Ľubica Plevková: Bola veselá, priateľská, každému sa snažila pomôcť. To bol človek s veľkým srdcom. Mala som ju ako sestru. Je to strašná tragédia. Naozaj odchádza milovaný človek. Najlepší, akého som poznala.
„Smrť nepozná opravné termíny, nenapĺňa sny, nevypovedané slová. Je to bolesť a nekonečnosť. Len pomaly chápeme stratu, ktorá nás postihla“. Aj týmito slovami sa lúčili príbuzní, priatelia, známi vo štvrtok v dome smútku v Prievidzi so 40-ročným Petrom Kalačom. Počas svojho života pracoval v bani Cigeľ, v Prefabetóne Koš a naposledy vo VOP Nováky, kde ho zastihla i nečakaná smrť. Táto spôsobila ranu v srdciach matky, sestry, bratov, kolegov i trampských priateľov, s ktorými objavovali krásy našej prírody. Úprimnú sústrasť príbuzným prišiel prejaviť i František Kašický a Ján Berák s manželkami.
