Roky žiadajú o nápravu. Márne. Len niekoľko metrov od ich okien im denne prejde viac ako tisícka osobných i nákladných áut. Hluk, prach, špina sú každodennou realitou.
„Už pred štyrmi rokmi sme s dvomi susedmi monitorovali premávku na tejto ceste a výsledky sme poskytli obecnému úradu. Nič sa však nevyriešilo. Práve naopak,“ rozhorčuje sa počas našej návštevy Leonard Harinek, ktorý býva v rodinnom dome na hornom konci Nedožier, tesne pri ceste.
Leonard Harinek, Jozef Mitterko a Anton Blaho si dali tú námahu, že sedeli pri ceste a robili čiarky, koľko áut prejde okolo nich za hodinu. V raňajších a popoludňajších hodinách, kedy je v týchto miestach dopravná špička napočítali v roku 2003 600 áut. V januári tohto roku ich už bolo 780, z toho 360 kamiónov a nákladných áut. „Je to na nevydržanie, v dome mi praskajú steny v manzardkových izbách, chcel som od poisťovne, aby mi opravy preplatili, ale odmietli, že to nie je živelná pohroma. No čo mám robiť?“ pokračuje L. Harinek. To už spolu prechádzame po chodníku popri ceste k ďalšiemu susedovi. Chvíľami si vďaka hluku z áut nepočujeme vlastného slova. Vodiči kamiónov akoby si neuvedomovali, že prechádzajú cez dedinu a rýchlosť udržiavajú nad 60 kilometrov za hodinu. Dom Jozefa Mitterku je k ceste najbližšie. Navyše je pred ním kanál, ktorý sa nedá otvoriť a tým pádom ani vyčistiť. Keď doň po daždi vhupne v plnej rýchlosti ťažký kamión, ostrieka priamo fasádu domu pána Jozefa. „Pozrite sa ako vyzerá predná stena. Stále to musím čistiť. K tomu všetkému je môj dom kultúrna pamiatka a nemôžem robiť na ňom žiadne úpravy. Pamiatkári mi nedovolia vymeniť drevené okná za plastové, ktoré by aspoň trochu zmiernili hluk.“ Posledným z trojice aktivistov je Anton Hanko, ten vidí dočasnú alternatívu v obmedzení rýchlosti na 40 kilometrov za hodinu. „Keď podvečer vyjdem na ulicu, cítim sa ako na závodisku. Tu bežne nielen osobné autá, ale i kamióny chodia stovkou. Určite treba znížiť rýchlosť a merať ju,“ tvrdí A. Hanko. Problémov nikdy nie je dosť a zjavne neriešiteľnú situáciu komplikuje i prechádzanie z jednej strany komunikácie na druhú. „Obec je dosť dlhá, ale sú tu len tri priechody pre chodcov. Uprostred obce sú zastávky, pošta, potraviny a keď ja ako starý človek chcem ísť napríklad na poštu, mám obchádzať celú dedinu, aby som našiel priechod?“ zamýšľa sa pán Anton a pokračuje: „Idem cez cestu, kadiaľ to mám najbližšie aj bez priechodu, no pritom riskujem vlastný život, dokonca niekedy je problém sa kvôli frekvencii áut dostať na druhú stranu. V diaľke je auto, kým prejdem doprostred cesty div ma nezrazí. Keď prší nenosím dáždnik nad sebou ale vedľa seba, aby ma okoloidúce autá neošpliechali. Odporúčal by som pánom z kraja, v deň keď bude pršať, nech sa prídu prejsť cez dedinu. Kompetentní operujú tým, že je to cesta prvej triedy a čo my občania, my sme treťotriedni? My ich volíme a oni rozhodujú spoza stola. Zaujímavé je, že za hranicou kraja, v martinskom či žilinskom regióne je na tejto ceste takmer v každej dedine rýchlosť znížená na 40 kilometrov za hodinu.“ Všetci traja muži sa zhodujú. „Niečo sa s tým musí urobiť. Jediným stálym riešením tejto situácie je pre nás i ostatných obyvateľov len obchvat. Najideálnejšie by bolo sa napojiť na plánovaný obchvat Prievidze a Bojníc, ktorý by obchádzal aj Nedožery – Brezany.“
Tento názor zastáva aj novozvolený starosta Nedožier – Brezian Martin Mokrý. „Aj podľa mojich zistení je na viacerých miestach naozaj situácia neúnosná. Niektoré domy dokonca zasahujú z pravej strany do ochranného pásma cesty. V súčasnosti by ich majitelia ani nedostali stavebné povolenie. Keďže ide o štátnu cestu, my ako obec nemôžme robiť do nej nijaké zásahy, bez odsúhlasenia príslušného orgánu štátnj správy o o ktoré sa údajne pokúšal aj môj predchodca. Napriek tomu vedenie obce bude v blízkom čase iniciouvať konanie na zníženie rýchlosti. Vzhľadom na nedostatok priechodov pre chodcov, starosta vidí riešenie i vo vybudovaní ostrovčeka na začiatku obce v smere od Prievidze. No tam, kde by to bolo potrebnejšie, teda na hornom konci dediny, je na vytvorenie ostrovčeka úzka cesta a zároveň je tam viacero neprehľadných zákrut. „Prioritou samozrejme pre nás bude vybudovanie obchvatu. Podľa mojich informácií je pripravených niekoľko variantov na obchvat, ktorý pôjde z Prievidze. Určite však nebudeme súhlasiť s možnosťou, že by obchvat odbremenil len Prievidzu a v Kútoch by sa napájal na cestu smerom do Nedožier. Proti tomu urobím všetky kroky z pozície starostu a to i radikálnejším spôsobom,“ dodal na margo celého problému M. Mokrý. Podľa našich zistení sa bude realizovať práve variant obchvatu, ktorý vyústi na Kútoch. „Oveľa horšia situácia v doprave je v Prievidzi a tá sa bude v horizonte piatich rokov riešiť prioritne. Zatiaľ sa nad obchvatom Nedožier neuvažovalo,“ skonštatoval poslanec Trenčianskeho samosprávneho kraja a člen dopravnej komisie Emil Mendel. Stanovisko krajskej policajnej hovorkyne, či tunajší dopravný inšpektorát umožní znížiť v dedine aspoň rýchlosť, prípadne umiestni na komunikácii viacero priechodov pre chodcov sme do redakčnej uzávierky nedostali. Prinesieme vám ho v nasledujúcom čísle.
Jediné, čo dnes tunajšia samospráva mohla urobiť, bola aspoň jednorazová finančná pomoc Jozefovi Mitterkovi na údržbu fasády jeho domu, vyhláseného za kultúrnu pamiatku.
