Rekonštrukčné práce prebiehajú siedmy rok a ich cieľom je spojenie predstavy prírodno-krajinného prostredia so vzácnymi cudzokrajnými drevinami - solitérmi. Výsledný vizuál sa bude niesť v duchu odkazu grófa Jána Pálfiho a má podporiť kultúrny turizmus na Hornej Nitre.
Proces renovácie parku spočíva v inventarizácii a následnom výrube starých, chorých alebo náletových stromov a ich nahrádzaním novými. Doteraz bolo odstránených dvesto drevín a vysadilo sa tridsaťpäť stromov a približne tritisíc kríkov. Spočiatku práce narážali na odpor niektorých občanov, ktorí hromadnú likvidáciu stromov považovali za veľký zásah do krajiny a jej prirodzeného ekosystému. Riaditeľ Múzea Bojnice Mgr. Ján Papco však zdôrazňuje, že „rekonštrukcia parku smeruje k zušľachteniu prostredia v súlade s legislatívou a rozhodnutiami kompetentných orgánov.“ Tvrdí, že v súčasnosti, keď už sú zjavné výsledky práce, stretáva sa prevažne s pozitívnymi reakciami. Rekonštrukcia je realizovaná na ploche 2 hektárov a zabezpečuje ju firma Sates a.s. z Považskej Bystice. V parku bola doteraz odstránená húština zakrývajúca skládky neželaného odpadu obyvateľov, zlikvidované trhliny v teréne a vyriešené negatívne dôsledky splavovania chodníkov. Firma zaisťuje aj sadobné a terénne úpravy, umiestnenie drobnej architektúry a renováciu chodníkov. Finálny kolorit majú doplniť vzácne cudzokrajné stromy a s nimi spojená estetická a náučná funkcia parku. Medzi doteraz vysadené solitéry patria ginko dvojlaločné, metasekvoja, či ambrovník nazývaný stromom lásky. Prostredníctvom písomného a verbálneho informačného systému sa návštevníci dozvedia zaujímavosti nielen o vzácnych drevinách, ale aj o osobnostiach Bojnického zámku, ktoré sú k nim priradené. Medzi jednotlivými osobnosťami a „ich“ stromami existujú paralely postavené na základe podobných charakterových vlastností. V súčasnosti existuje šesť dvojíc a ich počet sa zvýši na pätnásť. Celkový vzhľad parku bude dopĺňať zrenovovaná priekopa, v ktorej vznikne náučná pochôdzková zóna spojená s históriou zámku. Perspektívne sa počíta aj s jazierkom, kde by mohol byť vybudovaný komorný amfiteáter a so základným informačným systémom pre celý park. Vedenie zámku uvažuje aj nad pôsobivým osvetlením dotvárajúcim celkovú romantickú atmosféru a nad rozšírením infosystému o audioguidy. Hlavnou funkciou parku bude spájanie duchovných hodnôt a kultúrneho dedičstva Bojnického zámku. Podľa Jána Papca by „toto prostredie malo byť nielen komunikačným priestorom, ale aj zónou relaxu, oddychu a pokoja, prostredím zbaveným civilizačných šumov.“ Preto park v budúcnosti celkom prestane slúžiť komerčným aktivitám, čo bude viesť k odstráneniu stánkov pri zámku a v uličke vedúcej ku kúpalisku Čajka.
Rekonštrukcia je dlhodobý a nákladný proces, doteraz sa v nej preinvestovalo 22 miliónov korún a potrebných je ďalších 15 miliónov. Projekt financuje Slovenské národné múzeum – Múzeum Bojnice, ale prispelo aj Ministerstvo životného prostredia a Ministerstvo kultúry. Plánované ukončenie prác v parku vrátane infosystému sa predpokladá do piatich rokov, bude však záležať na stabilite úrovne financovania.
