* Pán Biňovský, prekvapilo vás odvolanie z funkcie prezidenta HFK, či ste niečo podobné aj čakali?
Pravdupovediac ma to prekvapilo. Účelom zvolania valného zhromaždenia bolo v prvom rade rozširovanie členskej základne a doplnenie riadiacich orgánov klubu, keďže pôvodné vedenie malo dve vetvy - novácku a prievidzskú a Nováčania už majú vlastný klub. Neočakával som taký vývoj, aký nabralo valné zhromaždenie....
* Zdá sa, že vás to dosť mrzí...
Áno, trochu ma to mrzí, pretože som rozbehol istú robotu, ktorú teraz nemám možnosť dokončiť. Ale na druhej strane môžeme prehlásiť, že aj so svojimi spolupracovníkmi odchádzam s čistým štítom, zanechali sme po športovej stránke veľmi dobrú východiskovú pozíciu nášho „áčka“ pred štartom odvetnej časti aktuálneho súťažného ročníka. Mužstvo je na siedmej priečke, v tabuľke pravdy má nula bodov a na jar hostí silných súperov na vlastnom trávniku. Je dokonca možnosť už v tejto sezóne zabojovať o postup do prvej ligy. Pri svojom odchode by som sa chcel poďakovať všetkým, ktorí so mnou spolupracovali, nielen funkcionárom, trénerom a hráčom, ale aj podnikateľom, poslancom nášho okresného mesta a primátorovi Prievidze. Zabudnúť nemôžem ani na fanúšikov, ktorí podporovali naše mužstvo, ale aj funkcionárom z okresných klubov, ktorí s nami spolupracovali.
* Čo považujete za najväčšie pozitívum vašej práce vo funkcii prezidenta HFK?
V prvom rade sa nám podarilo zastabilizovať prievidzské „áčko“, ktoré má momentálne 23-členný káder. Keď som v lete 2005 zastúpil do funkcie, mali sme dvoch hráčov v seniorskom mužstve. Podarilo sa nám získať ďalších futbalistov, rozbehnúť súťaž a dokonca v priebehu toho ročníka sme postúpili pri reorganizácii súťaží do II. ligy. V priebehu jedného roka je to, podľa môjho názoru, veľmi dobrá vizitka. Mužstvo navyše bolo veľkou mierou tvorené odchovancami klubu, ktorí preukázali veľkú lojalitu mestu. Taktiež sme rozbehli niekoľko projektov s funkcionármi klubov z nášho regiónu, ale aj okolitých okresov. Chceli sme s nimi zlepšiť vzťahy, ktoré boli pošramotené mojimi predchodcami, a dostať náš klub do podvedomia širokej verejnosti v celom regióne. Z toho dôvodu sme napríklad hrali prípravné zápasy s Trnavou v Cigli, s Podbrezovou v Diviackej Novej Vsi a s Ružomberkom v Lazanoch. Vedením a trénermi bol navyše pripravený projekt s víziou na ďalších päť rokov, ako vychovávať dobrých futbalistov a hrať futbal na solídnej úrovni, ktorý sa bude páčiť fanúšikom.
* Ako vysoko bolo v tých víziách prievidzské „áčko“ o päť rokov?
Nebudem si teraz vymýšľať, že v najvyššej súťaži, ale v prvej lige! A to kvôli jednej veci, ktorou je ekonomická situácia. Momentálne tu nie je také zázemie, aby sme mohli vo veľkom kupovať „hotových“ extraligových hráčov. A to ani nechceme, v našej vízii sme chceli stavať na vlastných hráčoch a päťročné obdobie je veľmi krátka doba, aby sme vychovali takých dobrých hráčov, ktorí by mohli hrať na solídnej úrovni v najvyššej súťaži.
* Čo vám po odchode z funkcie bude najviac chýbať?
Ten tlak, ktorý bol na mňa vyvíjaný, veľa práce a stretávanie sa s ľuďmi, ktorým nie je ľahostajný osud prievidzského športu a zvlášť futbalu. Celé obdobie sme s mojimi spolupracovníkmi vykonávali svoju prácu doslova na kolene, no bavilo ma to. Najmä, keď som videl oduševnenie, s akým to robili moji spolupracovníci, či už manažér Jozef Barborka, tréneri, usporiadatelia, pracovníci na štadióne a ďalší.
* Zostanete pri futbale, či si dáte teraz oddych?
Z funkcionárskeho hľadiska si dám určite pauzu a okrem iného porozmýšľam, prečo sa to všetko stalo. Je na škodu, že sa v Prievidzi každé dva alebo tri roky mení vedenie. Okrem iného to ani nerobí dobré meno prievidzskému futbalu, čo nám potvrdili aj predstavitelia Slovenského futbalovéhozväzu.
