Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Jedličky sú obľúbenou lahôdkou jelenej zveri

Pokiaľ v iných regiónoch Slovenska silný vietor a víchrice spôsobujú nemalé problémy, škody na majetku i v lesných porastoch, hornej Nitre sa našťastie, zatiaľ, vyhýbajú.

Vietor spôsobil v našich lesoch len minimálne škody. O ich rozsahu, zdravotnom stave a obnove lesov, ťažbe dreva a iných aktuálnych problémoch sme sa zhovárali s Jozefom Spevárom, riaditeľom odštepného závodu štátneho podniku Lesy SR.
* Lesný závod Prievidza patrí k jedným z najväčších na Slovensku. Čo sa za týmto konštatovaním skrýva?
Náš odštepný závod hospodári na 55 000 ha lesných pozemkov, z nich zhruba päťdesiattisíc je lesných porastov. Listnaté porasty sú na sedemdesiatich percentách lesov, zvyšok sú ihličnaté hory. Južnejšie, teda okolo Topoľčian, Duchonky a Partizánskeho prevládajú listnaté lesy, v okolí Kľačna, Tužiny, Nitrianskeho Pravna, Nitrianskeho Rudna a Handlovej je vyšší výskyt ihličnanov. Výmerou patríme do prvej päťky spomedzi dvadsiatich šiestich odštepných závodov Lesov SR na Slovensku. Máme päť lesných správ – Duchonka, Partizánske, Nitrianske Rudno, Bojnice a Nitrianske Pravno ako aj tri expedičné sklady. Ročný objem ťažby podľa platného lesného hospodárskeho plánu sa pohybuje od 130 do 140-tisíc kubíkov dreva ročne.
* Počasie je skutočne vrtkavé. Spôsobili januárové víchrice ale aj silný vietor v posledných dňoch škody na lesných porastoch hornej Nitry?
Od roku 1999, kedy lesy v okolí Duchonky postihla veľká vetrová kalamita a padlo za obeť 750 ha bukových porastov, sme našťastie rozsiahlejšie škody v dôsledku poveternostných anomálií nezaznamenali. So spracovaním dreva a následným zalesnením sme v tejto oblasti skončili pred dvomi rokmi. V novembri roku 2004 po silnom prepadovom vetre, vznikli pomiestne náhodné ťažby v smrekových a borovicových porastoch malého rozsahu. Nebolo to tragické, zvládli sme to. Horšie na tom boli, ako všetci dobre vieme Tatry, Orava a Kysuce. Naši pracovníci vypomáhali v tom čase v OZ Námestovo. Spracovali okolo 35 000 kubíkov dreva. Tohtoročné januárové veterné smršte lesy nášho regiónu zachytili len v malej miere. Vykazujeme asi 1500 kubíkov vyvrátenej a polámanej roztrúsenej hmoty, nevznikli kalamitné plochy ani žiadne holiny. Vietor poškodil najmä smrekové porasty , ktoré boli oslabené a rozvrátané z minulých kalamít.
* A čo nezvyčajne teplé počasie vlani v decembri? Zanechá svoje stopy na „zdravotnom“ stave hornonitrianskych lesov?
Výkyvy počasia samozrejme nepôsobia na stromy v lesoch pozitívne. Dlhodobé sucho, obdobie dažďov, vietor, veľká snehová nádielka hlavne ťažkého snehu spôsobujú, že stromy v lesoch oslabujú. Pre ilustráciu spomeniem niekoľko čísiel. Vlani sme spracovali v našom odštepnom lesnom závode 137 000 kubíkov dreva. Z toho bolo asi 26 % náhodnej, tzv. kalamitnej ťažby. Asi deväťtisíc kubíkov dreva bolo takého, čo ho napadli kôrovce, spracovali sme 2600 kubíkov smrekov a dubov napadnutých hubami, 9400 kubíkov v dôsledku poškodenia stromov silným vetrom a osemtisíc kubíkov, ktoré porušil ťažký sneh. V súčasnosti intenzívne pracujeme v smrekových porastoch, chceme vyťažiť stromy, ktoré sú napadnuté hubou alebo mechanicky poškodené klimatickými vplyvmi. Je to v podstate prevencia, aby sme zabránili jarnému rojeniu kôrovca. Zo zákona sme však povinní vyčísľovať aj škody, spôsobené na lesných porastoch malými či veľkými znečisťovateľmi životného prostredia. Rozsah a dopad vyhodnocujú odborníci v akreditovaných spoločnostiach. Vzhľadom na to, že nielen veľké spoločnosti, ale i tie menšie z roka na rok vynakladajú viac finančných zdrojov na ochranu životného prostredia, vývoj sa posunul dopredu. Náhodné ťažby v dôsledku pôsobenia určitých emisií v ovzduší klesajú, niektoré dreviny zažívajú svoje recesiu. Spomeniem len jedličku, v päťdesiatych rokoch minulého storočia hynula, v súčasnosti sa jej darí. Stále je však vzácna a musíme ju chrániť pred jeleňou zverou. Chutí jej, porasty jedlí sú pre ňu pochúťkou.
* Jednou stranou mince je ťažba dreva, chorého či zdravého, druhou jeho obnova. Ako si, pán riaditeľ, počínate v tejto oblasti?
Ročne na pestovnú činnosť lesa vynakladáme od osemnásť do dvadsaťdva miliónov korún. Dôraz kladieme na prirodzenú obnovu lesa, vzniknuté holiny po ťažbe dreva nezalesňujeme umelo, ale snahou je hospodáriť podrastovým spôsobom, aby si príroda sama zabezpečila svoju budúcnosť. Je to najlacnejší spôsob, veď umelá obnova, teda na klasické vysádzanie sadeníc vyžaduje náklady blízo stotisíc korún na jeden hektár. Samozrejme, že všade sa tento spôsob nedá aplikovať a nevyhneme sa ani umelému zalesňovaniu. Obnova lesa a následné zabezpečenie mladých lesných porastov je však prioritné. Hovorili sme už o ťažbe dreva. V tejto súvislosti musím povedať, že v odštepnom závode Prievidza ťažbu, približovanie a odvoz dreva, ako aj pestovnú činnosť zabezpečujeme externým prostredím. Túto činnosť pre nás zabezpečujú živnostníci a špecializované menšie či väčšie firmy. V nich pracujú prevažne naši bývalí zamestnanci, ktorí plynulo prešli do externého prostredia.
* Neodmysliteľnou súčasťou lesov je zver v nich žijúca. Lesným odštepným závodom, teda prievidzskému, v zmysle zákona prináleží i výkon práva poľovníctva. S ním však úzko súvisí aj ochrana lesnej zveri. Čo v tejto oblasti podnikáte?
Z množstva našich aktivít spomeniem len tú najnovšiu. V našom najväčšom poľovnom revíri Tužina-Kľačno sme na sklonku vlaňajšieho roka vybudovali prezimovací zverník na ploche jedenástich hektárov. Cieľom tohto účelového poľovníckeho zariadenia je, aby sa v ňom počas kritických zimných mesiacov zdržiavala zver. Takýmto trendom idú v Čechách, Rakúsku i Nemecku. V horách hornej Nitry žije veľa jelenej zveri, ktorá najmä počas zimy a skorej jari spôsobuje veľké škody na lesných a poľnohospodárskych kultúrach. Zverníkom im predídeme a navyše môžeme takto sledovať zdravotný stav zveri pomer pohlavia samčieho a samičieho, vieme podporiť vyššiu trofejnú hodnotu jeleňov. V čase núdze, spôsobenej poveternostnými podmienkami im poskytnúť intenzívnym prikrmovaním hodnotnú potravu, ako i liečivá ak by ich potrebovali. Ale aj pokoj počas zhadzovania parožia a jeleniciam v čase, keď sú gravidné a čakajú prírastok. Žiaľ, v Prievidzskom okrese sa stalo akýmsi nezdravým módnym trendom zbieranie zhodov, podobne ako poľovníci i ja chcem takýchto zberateľov upozorniť, že je to nelegálne, v zmysle zákona o poľovníctve považované za pytliactvo. Vybudovanie a udržiavanie takéhoto zverníka nie je lacnou záležitosťou, sme však presvedčení, že investície sa nám časom vrátia.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  6. Pomáhajte čítaním
  7. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  8. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  9. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  10. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  1. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  2. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 29 843
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 605
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 670
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 107
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 858
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 614
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 988
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 816
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 256
  10. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 185
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

FOTO: Vyliatiu tokov zabránilo aj ich včasné čistenie

Nedávno v okrese Prievidza došlo k vyliatiu riek a potokov na viacerých miestach. Situáciu však pomohlo zlepšiť vyčistenie brehov ešte pred silnými dažďami.

Niekde tráva dosahovala výšku aj dva metre.

Oprava zosunutej cesty je v nedohľadne. Ľudia z Čavoja sa obávajú zimy

Začiatkom septembra sa v Čavoji zosunula časť hlavnej príjazdovej cesty. Tamojší ľudia verili, že správca cestu opraví ešte v tomto roku. Či sa to naozaj podarí, nateraz nie je jasné. Problém môže nastať s vykurovaním tamojšej školy.

Náhradnú lesnú cestu museli po dažďoch odvodňovať. Obyvatelia sa obávajú, ako bude prejazdná v zime.

Ako žiak hral s Andrejom Sekerom, dnes trénuje deti

Dušan Žember (34) trénuje mladých hokejistov a hrá futbal.

Dušan Žember

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?