Tá je i dodnes, keď ju už pochovali v rodnom meste, zahalená rúškom tajomstva.
Ivanine telo našli v španielskom meste Castellone počas vianočných sviatkov. Darčekom pod stromčekom sa už netešila. Smrť si ju vraj našla o 16. hodine. Na akékoľvek informácie ohľadne smrti mladej ženy bolo uvalené prísne informačné embargo. Nezostalo teda nič, len pátrať a hádať. Informácie sa rôznili. Od možnosti, že sa stala obeťou obchodu s bielym mäsom až po tie, že do prípadu je zapletená vysoko postavená španielska osobnosť. Rodičia vycestovali do Španielska, kedy nám matka obete prisľúbila, že po návrate nám poskytne bližšie informácie. Keď sa však vrátila, nepriniesla nič nové. S mladučkou Ivanou sa príbuzní, známi i bývalí spolužiaci rozlúčili v piatok na mestskom cintoríne v Prievidzi. Neopísateľný žiaľ bolo možno vyčítať nielen z tvárí jej najbližších, otca, matky, sestry Janky či brata Evžena. Mnohí si na ňu spomenuli z dávnych čias a prežívali ťažké chvíle s rodinou. Ivankin triedny učiteľ zo strednej školy v Novákoch Peter Šiposs: „Musí to byť strašné, keď rodičia pochovávajú svoje deti. A nezaslúžia si to ani oni a v žiadnom prípade ani ona. Všetkým nám to je veľmi ľúto. Bolo to absolútne normálne sympatické dievča. Veselá, optimistická. Tešila sa na život, na všetko, čo ju malo stretnúť. Bohužiaľ... Bol som jej triednym učiteľom. Tie pocity sa nedajú vysloviť ani opísať. Som z toho zdrvený.“
Posledné zbohom prišli dať kamarátke i spolužiačky, ktoré s ňou sedem rokov sedávali v laviciach základnej školy. Erika: „Bola taká „bláznivá“. Ale mali sme ju radi. Jej smrť nás nielen prekvapila. To bol strašný šok.“
Eva: „Chodili sme spolu ráno do školy. Občas sa mi na základnej škole zdôverovala. No potom som už o nej nič nepočula. A tomu, čo sa stalo, som ani nemohla uveriť. Pre nás všetkých to bolo naozaj šokujúce.“
Maťa: „Ivana bola vždy veselá, usmiata, robila „blbosti“. To, čo sa jej stalo, je otrasné. Preplakala som celé poobedie, keď som sa to dozvedela.“
Ivanka je teda už na večnom pokoji. Dozvieme sa však niekedy, ako to naozaj bolo?
Autor: vrb