Neúnavný propagátor sústreďovania druhotných surovín v mieste ich vzniku tak ide príkladom, aby potvrdil, že ním navrhovaný systém funguje.
V minulom roku zozbieral zo 60 reštaurácií v Prievidzi a okolí viac než 46 ton čistého roztriedeného skla, sklených črepov. Tie mu do pripravených košov odkladá personál. Ďalšie štyri tony predstavovali PET-fľaše, papier a hliníkové obaly. Čistú surovinu odovzdáva Haulik prievidzskému podniku technických služieb mesta, ten ju naraz odváža spracovateľom. Za to dostáva od mesta peniaze podľa hmotnosti vytriedeného materiálu, ktorý nie je treba odviezť na skládku tuhého komunálneho odpadu. Tieto financie mu ledva pokrývajú náklady, pretože suroviny pravidelne odváža jedenkrát v týždni svojim autom. Napriek tomu v tejto činnosti nemieni prestať.
Propagovaniu triedenia a zberu druhotných surovín v domácnostiach či pracoviskách sa Haulik venuje už viac než 30 rokov. Tvrdí, že všetky zvyšky spotreby majú svoju cenu a sú vhodné na opätovné spracovanie. Dôležité je, aby ich ľudia vzájomne nemiešali. Ich triedenie je potom veľmi pracné a tak jednoducho putujú na skládky. Spoločnosť tak podľa neho prichádza o veľké hodnoty, pretože iba tri percentá druhotných surovín sa vracajú späť do výroby.
Podľa Haulika po meste sú síce rozmiestnené kontajnery na sklo a PET–fľaše a občania ich aj skutočne napĺňajú, čo je určitý pokrok. Ale napríklad sklo netriedia na biele a farebné a veľmi často sa v kontajneroch objavia aj rôzne iné predmety, čo značne znižuje kvalitu druhotnej suroviny. Spracovatelia vítajú, ak ju dostanú čistú a roztriedenú, pretože im to znižuje náklady na výrobu.
Haulik začal presadzovať systém triedenia a zberu druhotných surovín priamo v mieste ich vzniku už keď študoval na vysokej škole. V Trenčíne a potom v Prievidzi zapojil do triedenia a zberu druhotných surovín stovky domácností. Narážal však na nepochopenie kompetentných ľudí a inštitúcií, okrem iného aj pre problémy, ktoré mal s dočasným skladovaním roztriedených surovín. V Prievidzi dokonca na neho podali žalobu.
Po roku 1989 sa Haulik domnieval, že deklarovaná ochrana životného prostredia protagonistami nežnej revolúcie mu pomôže presadiť aj jeho systém. Chcel v tejto oblasti podnikať, ale žiadna banka mu na takýto účel nechcela poskytnúť úver. V malej privatizácií získal obchod s domácimi potrebami. Zisk chcel premeniť na vybudovanie strediska na spracovanie druhotných surovín. Bez podpory štátu mu však ani tento projekt nevyšiel. Začiatkom 90-tých rokov vzbudil pozornosť, keď vtedajšieho predsedu československej federálnej vlády Václava Klausa verejne obvinil, že svojou hospodárskou politikou, v ktorej nepočíta s využívaním druhotných surovín, spôsobil štátu vyše 500-miliardovú škodu. Stále sa ešte listami obracia aj na slovenských politikov a vládnych činiteľov. V novembri minulého roka dokonca podal žalobu na všetkých 150 poslancov Národnej rady SR. Haulik presadzuje, aby sa zo slovníka politikov, novinárov, ale ja občanov stratil výraz odpad a začal sa používať termín druhotné suroviny.