Dvadsaťdva rokov bol vojakom z povolania, žil v rôznych mestách – Brne, Písku, Vimpeku, Pardubiciach, v Košiciach i Banskej Bystrici. V roku 1989 zakotvil v Prievidzi, kde pred viac ako desiatimi rokmi začal učiť na Strednom odbornom učilišti poľnohospodárskom, niekoľko rokov je jeho riaditeľom. Spieval od malička, učitelia v škole veľmi rýchlo objavili jeho talent. Umelecké vzdelanie absolvoval na základnom stupni, naučil sa hrať na akordeóne, rok študoval spev na konzervatóriu. Práve tu odporučili odborníci Jánovi Hruškovi, vzhľadom na charakter jeho hlasového fondu, aby sa venoval populárnej hudbe a nie opernej. A tak spieval, zúčastňoval sa na armádnych súťažiach umeleckej tvorivosti, stal sa organizátorom známych Kabaretov na hornej Nitre, dnes pripravuje svoje šieste cedečko.
Za mnohé môže syn Jaroslav
Je zaujímavé, že Ján Hruška sa spevu začal na kvalitatívne vyššej úrovni venovať v období, keď jeho syn Jaroslav študoval na konzervatóriu. „Dovtedy som k hudbe a spevu pristupoval ako každý z nás k svojmu koníčku. Jarko ma vyprovokoval, aby som sa správal profesionálnejšie. Mal na to plné právo, veď na konzervatóriu skončil odbor klavirista a dirigent, a pokračoval na Vysokej škole múzických umení v Banskej Bystrici sa venoval klavíru a kompozícii. Mal len osemnásť rokov, keď som vydal v roku 2001 svoje prvé CD-čko Tvoja Zem. Je na ňom 13 skladieb, všetky som otextoval a autorom hudby jedenástich piesní je Jaroslav. Toto CD vyjadruje lásku k rodnému kraju, k rodičom, ľuďom ako takým,“ spomína na svoje prvé profesionálnejšie kontakty so spevom Ján Hruška z Prievidze. Profesionálnejšie nie preto, že by sa hudbou a spevom živil, ale z dôvodu, že už to nebolo len o hraní na rôznych kultúrno-spoločenských podujatiach. Jeho sýty hlas znel už i éterom. Najplodnejším bol rok 2005, v ktorom svetlo sveta uzreli štyri albumy: Perličky zo Slovenska, Oheň gréckych vín, Nájdem si ťa láska. Zatiaľ posledným je Hudba pre každého, šieste by malo vyjsť asi o tri mesiace.
„Hudbou sa dá vyjadriť všetko, je jedným z dorozumievacích prostriedkov medzi národmi. Texty prispôsobujem hudbe, sú odrazom toho čo sa vo mne momentálne deje, mojich emócií. Spev je pre mňa koníčkom, som v prvom rade učiteľom a riaditeľom školy. O to viac ma teší, keď odborníci povedia, že spievam porovnateľne s profesionálnymi umelcami, ktorí sa spevom živia.“
Zábava trochu inak
Hruškovci chceli povzniesť kultúrneho ducha na hornej Nitre. Preto začali organizovať kabarety. „Tieto stretnutia mali podtext – zábava trochu inak. Cieľom kabaretov bolo a je priblížiť publiku v komornom prostredí mediálne známych umelcov. Ľudia majú z ich vystúpenia iný pocit ako keď vystupujú na pódiu. Iný je i kontakt s nimi, akoby sa ich mohli dotknúť, dýchajú spoločný vzduch, nechýba spätná väzba a dobrý humorista.“ Kabarety síce nemajú pravidelnú periodicitu, ale určite s nimi, ako zdôraznil Ján Hruška, nekončia.
Speváka Jána Hrušku, speváka stredného prúdu so sýtym charakteristicky zafarbeným hlasom kantilénového prejavu, tak sám seba hodnotí, môžete stretnúť aj na rôznych slávnostiach v regióne. „Nesedím len v nahrávacom štúdiu, rád prijmem pozvania na oslavy jubileí obcí, kultúrno-spoločenské podujatia rôzneho charakteru. Spievam rád a vždy ma poteší, keď moje pesničky rozveselia poslucháčov, poznajú ich a spolu so mnou si ich zanôtia. Takéto stretnutia ma utvrdzujú v tom, čo tvrdím, že muzika musí mať svoju lyriku. Je zvláštne, ale čím som starší viac sa mi páči ´tvrdá´ hudba, veľmi rád počúvam Robbie Wiliamsa, “ dodáva Ján Hruška.
Reč sme zvrtli aj na mladých ľudí. V našom regióne vzniklo mnoho kapiel, zväčša sa však sťažujú na nedostatok príležitostí, ako sa presadiť. Súhlasil s nimi. Nie je to síce spravodlivé, ale všetko čo sa okolo profesionálnej hudby točí je v Bratislave. „Presadiť sa v elektronických médiách nie je jednoduché, chce to veľké sebazaprenie, a aj keď sa mladé talenty dostanú do nášho hlavného mesta, nemajú istotu, že im to vyjde. Všetkým však fandím a držím im palce,“ skonštatoval.
Aj keď je spev a hudba najväčšou vášňou Jána Hrušku, predsa len sa venuje aj iným záľubám. Najmä športu – futbalu, cyklistike, turistike, a literatúre. Rád siahne po Remarqueovi a Hemingwayovi, nepohrdne ani Tolstojom. Zmena je život, prináša do neho nové obohacujúce prvky. Aj pre muža, u ktorého je na prvom mieste rodina.
