Jeho „zachraňovanie“ mu prináša mnohé vedomosti, ktoré z neho robia znalca doby dávno minulej. Jeho dom s ateliérom bol vo Vyšehradnom postavený ešte v roku 1873 a žili v ňom nemeckí starousadlíci, Rastislav Haronik, lebo o ňom je reč, ho zrekonštruoval a dnes je akýmsi súkromným múzeom tradičnej kultúry nitrianskopravnianskej doliny. „Život v prievidzskom činžiaku ma neuspokojoval, jazdil som po Slovensku, hľadal niečo zaujímavé, čo má svoju historickú hodnotu. Našiel som to vo Vyšehradnom, pôvodná dispozícia domu bola neporušená, bola tam pec a ohnisko, niečo fascinujúce,“ spomína na obdobie, keď kúpil dom, Rastislav Haronik. Postupne ho s priateľmi zrekonštruoval. Dnes sú deti, ktoré prídu k nemu na exkurziu vo vytržení, keď im rozpráva, že v jeho dome kedysi žili bez elektriky, nepoznali chladničku, svietili rieskami a varili na otvorenom ohnisku v tzv. čiernej kuchyni. Za príkladnú renováciu historickej pamiatky získal Rastislav Haronik cenu Europa Nostra, výrazne sa podieľal aj na záchrane zvonice vo Vyšehradnom.
Od pasteliek k hline
Ako dieťa Rastislav Haronik rád kreslil a maľoval. Na umeleckej priemyslovke si vybral odbor keramika, to čo mu bol najbližší – maľba - práve v tom čase neotvárali. Spomína: „Skúsenosti som nemal žiadne, tvárnosť hliny sa stala pre mňa výzvou. Z hliny pán Boh stvoril Adama a dá sa z nej stvoriť takmer všetko. Na ľudovú keramiku som sa zameral po prvom ročníku, návšteva Slovenského národného múzea v Martine o tom rozhodla. Počas prázdnin som prebádal mnoho starých, zapadnutých povál, našiel mnoho kúskov starej keramiky, niekedy len črepy, dodnes to mám všetko doma. A tak som sa stal zberateľom starej keramiky. Staré si akosi nik necenil, ja si ju opatrujem ako najcennejšie relikvie, z nich čerpám námety a inšpiráciu.“ Keď sme vyzvedali, odkiaľ ťaží hrnčiarsku hlinu, zasmial sa: „Horná Nitra je bohatá na hrnčiarku hlinu. Len raz som si ju kúpil a veľmi som to oľutoval. Kachle, ktoré som z nej urobil, praskli. Odvtedy sa nespolieham na iný materiál len na svoj, ktorý sám pripravím. Hlina je tvárny materiál, to som už spomínal. Kto jej rozumie, tomu sama povie, čo z nej treba urobiť. Zoberiem kus hliny, zapozerám sa naň a zrazu niečo uvidím.“
V odbornej publikácii Majstri, na jej vydaní sa podieľalo aj Hornonitrianske osvetové stredisko a Hornonitrianske múzeum v Prievidzi keramikára Rastislava Haronika predstavujú takto: „Je keramikárom s vynikajúcimi výtvarnými dispozíciami, čo sa odráža nielen v jeho keramickej tvorbe, ale i v ďalších druhoch výtvarnej tvorby, či zberateľstva, ktorým sa paralelne venuje. Vytvoril desiatky návrhov úžitkovej a dekoratívnej keramiky – série foriem na pečenie starodávnych obradových koláčov, fľaše rôznych tvarov, svietniky, dózy na úschovu potravín, pekáče, taniere, misy, koreničky.... Keramiku tvorí podľa vlastných predstáv a návrhov, rešpektujúc tradičné vzory.“ Samotný majster dodáva: „Najradšej mám kategóriu vlastnej tvorby. Tam musím rešpektovať iba sám seba a hlinu, je to vlastne taká najzaujímavejšia výpoveď o mne.“
Nové „starodávne“ pece
V poslednom období svoj tvorivý potenciál venuje Rastislav Haronik výrobe a rekonštrukcii starých pecí a kachlí. Pri ich tvorbe vychádza aj z archeologických nálezov. Stačí jeden črep, z ktorého sa dá vyčítať jeho vek, obdobie z ktorého pochádza, sloh, v ktorom bola pec alebo kachle postavené. Vyžaduje si to široké spektrum poznania histórie i umeleckých slohov. Po dôkladnom štúdiu vytvorí kachlicu, soliter, snaží sa nájsť ideálnu podobu starodávnych vykurovacích telies tak, aby verne kopírovali vtedajšiu dobu. Ak sa ukončí rekonštrukcia hradu v Slovenskej Lupči milovníkov histórie určite pece, kachle a krby z tvorivej dielne Rastislava Haronika oslovia.
Zapisuje legendy, zbiera výšivky
V príjemne vykúrenom ateliéri znie klasická operná hudba, mimochodom sprevádza ho po celý život. Spoločnosť nám robia hrdlička Lily, andulky, kanáriky, rozkvitnuté orchidey a my sa zhovárame i o ďalších aktivitách majstra. „Plánov mám aj na sto rokov. Kedysi bolo vo Vyšehradnom rozšírené pálenie vápna. Zapisujem legendy, ktoré si ľudia rozprávajú, aby som ich uchoval pre budúce generácie. Venujem sa výskumu ľudového odevu. Žiaľ, veľmi málo sa toho zachovalo. Chcel som v dome zriadiť aj expozíciu ľudového odevu, nie je však z čoho. Stále rozširujem svoju zbierku pravnianskej výšivky.“ Treba povedať, že práve Rastislav Haronik sa pričinil o znovuzrodenie zabudnutej techniky – vyšívanej siete. Od nového roku do Veľkej noci sa stretáva so ženami. Naučil ich vyšívať sieť, potom sa venovali pravnianskej výšivke a teraz príde na rad prestrihovaná. „Náš malý kolektív sa snaží o rekonštrukciu pravnianskeho kroja. Som rád, že to dámy chytilo. Motivujem ich aj svojou zbierkou výšiviek, najstaršia má tristo rokov, radím im, vytváram predlohy podľa originálov, ktoré vlastním.“ Historické skvosty, zaujímavé, že niektorým výšivkám ani vek neubral na farebnosti, kupuje na burzách, mnohé však dostal do daru. Nečudo, veď na hornej Nitre i mimo nej má veľa priateľov
a spriaznených duší.
