„Odkedy darujem svoju krv a plazmu, len jediný raz som vedel, pre koho je určená. Presne pred rokom som išiel do Banskej Bystrice priamo na výzvu. Snažili sme sa zachrániť život malej školáčke z nášho okresu. Chceli sme urobiť všetko preto, aby žila a vyzdravela. Bohužiaľ, niekedy sa to nepodarí ani pri najlepšej vôli,“ povedal pre Prieboj Milan Javorček, jeden z držiteľov Janského plakety, ktorú obdržal len nedávno pri slávnostnom odovzdávaní v Bojnickom zámku.
„Z darcovstva, myslím si, máme všetci dobré pocity,“ pokračoval a dodal, že tiež bol kedysi pacient. Po úraze mu operovali chrbticu a dostal potrebnú krv. Vtedy sa rozhodol, že i on bude pomáhať, zachraňovať životy.
Na slávnostných aktoch v jeden deň predseda územného spolku Slovenského Červeného kríža (SČK) Jozef Loja a podpredsedníčka územného spolku SČK Mária Žišková spolu s ďalšími zúčastnenými osobami odovzdali plakety a vzdali hold viac ako stovke dobrovoľných darcov. Počas slávnostného aktu si minútou ticha uctili i obete nedávneho banského nešťastia, nakoľko dvaja z nich patrili i do ich hrdej darcovskej rodiny.
Za sto a viacnásobné darovanie krvi medailu za humanitu a obetavý čin prevzal Ondrej Tóth, ktorý si spomína na svoj prvý odber: „Bolo to na vojne, keď som bol členom športového klubu Dukla Trenčín. Tam sme sa všetci dohodli. Vtedy sme dostali dvesto korún. Na tie časy to bol veľký peniaz. Potom som už vždy daroval len bezplatne. Nikdy nenastala situácia, že by som s tým chcel skončiť. Akurát, keď som mal veľmi zvýšený tlak, na nejaký čas som mal darcovstvo zakázané. Pokračovateľmi sú obe deti. Dcéra i syn sú tiež darcovia. Celkom rád by som sa niekedy stretol s niekým, komu moja krv zachránila život.“
Autor: vrb
