Jubilantka Margita Králiková nás privítala s úsmevom, no hneď nás aj vyhrešila: „Už vás tak dlho čakám. Od rána.“ Medzi gratulantmi však spoznala starostu Jána Cipova. „Veď to je predseda,“ opäť sa usmiala. Po vinšoch a spoločných fotografiách si oslávenkyňa ako inak so všetkými pripila na zdravie. Uchlipla si borovičky a pritom i zavtipkovala: „K ústam to ťažko dostať, ale dolu to beží ľahko.“ Otázku, či si pamätá koľko má rokov, bez váhania okomentovala: „Vyše šesťdesiat, alebo tak voľjako, ja si to v hlave nedržím.“
Podľa blízkych vraj bola vždy veľmi veselá osôbka. Nezlomil ju ani ťažký osud. Počas povstania jej Nemci zastrelili manžela. Sama vychovala päť detí, z ktorých najmladšie malo v tom čase len dva mesiace. Dnes sa na oplátku dcéry starajú o ňu. V lete chodí až pri Trnavu k dcére Júlii a v zime ju opatruje šesťdesiatpäťročná Jozefína v Lehote pod Vtáčnikom. „Stále je spokojná, nič ju netrápi a nemá maniere ako mnohí starí ľudia. V noci aj keď nemôže spať, presedí na posteli. Ráno sa naje a potom si sadne a chytí pátričky. Sem tam sa modlí, sem tam zaspí. Ešte aj prejde po dome. Von sa jej však chodiť nechce, že je pre ňu zima,“ vraví o matke Jozefína. Najviac to ale pani Margitu ťahá do Čavoja, kde prežila s manželom najkrajšie roky. Podľa dcéry sa tam stále pýta. V Čavoji má pripravený i pomník, kam ju majú pochovať.
