Učiteľ mu kládol otázky z učiva, ktoré ešte nebrali. Zo začiatku sa mu Laco snažil vysvetliť, že sa na hodinách s touto témou nestretli, no učiteľ si opakoval svoje: „Mám to poznačené. Určite sme to brali a mám právo ťa z toho skúšať.“ Celá trieda zo začiatku oponovala, ale stačilo spomenúť písomku z tohto učiva a bolo ticho. Lacovi sa od bezmocnosti tlačili slzy do očí. Netušil čo má urobiť. Učiteľ sa na ňom takýmto spôsobom nevyvršuje po prvýkrát. „Veď nakoniec ma nechá prepadnúť,“ rozmýšľa šestnásťročný študent, ktorý má inak priemerné známky a vynikajúce vzťahy s rovesníkmi i vyučujúcimi. Nikto netuší, prečo si matikár vybral práve jeho a k smrti ho nenávidí.
Ako redukovať konflikty
Podobných scén sa v našich školách odohráva viac než dosť. Rovnako zložitým problémom sú i vzťahy medzi spolužiakmi, nedodržiavanie školského poriadku, zlyhávajúca komunikácia. No len málokde si dokážu učitelia pripustiť chybu a usilovať sa o nápravu a pochopenie svojich zverencov. Jednou z lastovičiek v tomto smere je Obchodná akadémia v Prievidzi. „Pociťujeme problémy v komunikácii medzi učiteľmi a študentmi, ktoré pramenia najmä z generačných rozdielov. My ako učitelia máme určité predstavy, mládež má iné. Nevieme sa dohodnúť, kde sa končí hranica slobody jednotlivca,“ bez prikrášľovania konštatuje Jana Hraňová, výchovná poradkyňa z obchodnej akadémie a pokračuje: „Minulý rok sme tu mali medzi dvomi spolužiakmi konflikt, ktorý strhol celú triedu. Pedagogický zbor sa nevedel dohodnúť či študent porušil alebo neporušil školský poriadok. Nakoniec sa celý prípad skončil tak, že ani jedna, ani druhá strana nechcela hovoriť. Práve takýmto otvoreným konfliktom máme záujem predchádzať. Určite sa dejú veci o ktorých vôbec nevieme, čo negatívne vplýva na medziľudské vzťahy.“ Tieto slová nie sú len prázdne frázy a vedenie prievidzskej obchodnej akadémie vstúpilo v rámci Európskeho sociálneho fondu do projektu, zameraného na zlepšenie emočnej a sociálnej klímy na škole. V praxi ide o vytvorenie skupiny študentov, tzv. peer skupiny, ktorej členovia by boli dôveryhodní pre svojich rovesníkov, dokázali by počúvať ich problémy a zároveň vytvoriť medzi nimi a učiteľmi komunikačný most.
Rovesníci sú dôležitejší ako dospelí
Táto skupina však najskôr musí prejsť pod vedením odborníka náročným špeciálnym výcvikom zameraným na sebapoznávanie. Odborným garantom peer skupiny sa na obchodnej akadémii stal Karol Jarábek, riaditeľ Pedagogicko – psychologickej poradne v Prievidzi. „Takýto program dokáže veľmi veľa, pretože v ňom sa rozprávajú tvárou v tvár rovesníci, ktorí majú rovnaký názor na vec, rovnaký vek, rovnaké myslenie. Nie je tam nijaký sprostredkovateľ, ktorý im mentoruje. Deti naopak nementorujú, ale vyjadrujú svoje pocity a názory otvorene, pričom to dokážu lepšie ako učitelia alebo rodičia. A práve v tomto veku je skupina rovesníkov pre mladých ľudí najdôležitejšia. Zohráva veľmi vážnu sociálnu úlohu. Hoci dospelí si to len neradi pripúšťajú, je to tak. Pre mládež je dôležitejšie čo hovoria kamaráti a rovesníci, ako to, čo im prikazujú rodičia či učitelia,“ vysvetľuje K. Jarábek a pridáva názorný príklad: „Môže vzniknúť problém, kedy učiteľ podceňuje žiaka. Jeho rodičia zvyčajne len mávnu rukou, pretože je to pre nich banalita a povedia, že na to si treba zvyknúť. Ale rovesník si ho vypočuje, chápe a môže robiť sprostredkovateľa. Medzi týmto žiakom a pedagógom.“
Do projektu sa začiatkom tohto školského roku zapojili druháci. Minulý týždeň sa s Karolom Jarábkom stretlidruhýkrát. Štrnásť študentov sedelo v polkruhu a počas štyroch hodín sa venovali rôznym nácvikom komunikačných zručností, empatie, asertivity a rozhodovania. Niektorí z prvého stretnutia však už neprišli. „Medzi peer aktivistami, môžu byť aj takí, ktorí si účasťou v programe kompenzujú svoje problémy a nebudú schopní riešiť problémy druhých. Takí musia z programu odísť. Tí čo zostanú musia veľa pracovať a bude ich to stáť veľa síl, ale naopak aj mnoho získajú. Veľa sa o sebe naučia, čo je nevyhnutné pre mnohé profesie vyžadujúce si prácu s ľuďmi,“ hovorí K. Karábek.
Dvaja členovia z peer skupiny nám povedali o svojej motivácii prečo sa do projektu dobrovoľne zapojili. „Mňa vždy zaujímala práca s ľuďmi z pohľadu psychológie a sociológie a tento program my môže v tomto pomôcť. Mám len trochu obavy, či si dokážem vybudovať dôveru medzi spolužiakmi, aby sa mi zdôverili, bude to ťažké,“ hodnotí druháčka Veronika a jej rovesník Jozef pokračuje: „Nevedel som čo je to za projekt, ale rád skúšam nové veci a oslovilo ma to. Cez tento projekt sa určite budú dať riešiť mnohé problémy či už medzi žiakmi a učiteľmi alebo medzi žiakmi.“ Študenti sa tiež nechali počuť, že najnáročnejšie v programe je pre nich vlastná zodpovednosť. No tej sa musia naučiť najskôr.
Vynára sa otázka, či sú naši učitelia vôbec schopní počúvať svojich zverencov a akceptovať ich názory. „Rovnako sa bude pripravovať aj druhá skupina vytvorená z tunajších učiteľov. Musia sa naučiť prijímať názory študentov. Ich úlohou bude potom prenášať tento postoj na ďalších kolegov,“ dopĺňa informácie K. Jarábek.
Možno sa chytia i ďalší
Celý projekt zameraný na zlepšenie emočnej klímy na škole sa snaží, aby ľudia boli k sebe vnímavejší a ústretovejší. Môže pomôcť v tom, aby sa na školách vytvorila rovnocenná komunikácia miesto dvoch línií – učiteľskej, ktorá mentoruje a žiackej, ktorá len pasívne prijíma. O tom, či sa podobné projekty ujmú aj inde ako na obchodnej akadémii, je len na predstaviteľoch jednotlivých škôl.
Autor: mik