Butik, v ktorom viac ako desať rokov pracovala, zmenil v poslednom období päťkrát majiteľa, posledný s ňou rozviazal pracovný pomer. Začal pre ňu kolotoč, spočiatku nenachádzala žiadne východisko. „Chodila som z obchodu do obchodu, reagovala na inzeráty, telefonovala. Všade som dostala jedinú odpoveď: Potrebujeme vyučenú predavačku, a prepáčte, aj mladšiu. Vzrastal vo mne pocit beznádeje, frustrácie, zbytočnosti. Bola som rozhodnutá vziať akúkoľvek prácu, bezvýsledne. Mám už odpracovaných tridsaťosem rokov a tak som požiadala o predčasný starobný dôchodok. Sociálna poisťovňa mi ho priznala, do môjho života sa vrátil pokoj. A predstavte si, ako dôchodkyňu ma už zamestnajú, i keď len na krátkodobú brigádu,“ v skratke hovorí o svojich peripetiách pani Magdaléna a dodáva: „V našom okrese je veľmi málo pracovných príležitostí pre ženy. Mnohým naozaj nezostáva nič iné, len byť na úrade práce. Mnohé potom okolie považuje za lenivé a neschopné, nie je to však vždy pravdou.“
Je skutočne na hornej Nitre nedostatok pracovných príležitostí pre ženy? Túto otázku sme položili Petrovi Chovancovi, riaditeľovi odboru služieb zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi. „Pohľad na skladbu priemyslu na hornej Nitre hovorí jednoznačne – áno. Ženy sa môžu zamestnať pri šití odevov a obuvi, prípadne v Yazaki, sporadicky v iných odvetviach. K výraznejšej zmene nedôjde ani po dobudovaní priemyselného parku v Prievidzi. Vieme, že tam bude prevažovať strojárenstvo, zamerané na výrobu rôznych komponentov pre automobilový priemysel. Je to ako začarovaný kruh, pričom viac ako päťdesiat percent našich klientov tvoria ženy a nemáme im čo ponúknuť. Úrad práce nemá v súčasnosti možnosti, ako túto situáciu zmeniť. Prácu nedokážeme zabezpečiť ani pre takmer osemsto uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú zdravotne postihnutí. Potrebovali by sme voľnejšiu ruku pri tvorbe, podávaní a realizovaní rôznych projektov, nájsť spôsob ako podporovať tých zamestnávateľov, ktorí poskytnú prácu ženám a ostatným rizikovým skupinám našich klientov.“
Východisko z tejto patovej situácie vidí Peter Chovanec v projektoch, ktoré by však nemali mať celonárodný charakter, ale regionálny. Miera nezamestnanosti v jednotlivých častiach Slovenska sa diametrálne odlišuje. Pokiaľ na hornej Nitre sa pohybuje okolo siedmich percent, sú okresy, kde je i trikrát vyššia. Tam majú celonárodné projekty opodstatnenie, u nás už nie. Regióny s nižšou mierou nezamestnanosti by privítali, keby mohli úrady práce predkladať projekty „šité na mier“ a získať zdroje na ich financovanie z fondov Európskej únie. Pripravuje sa ďalšie plánovacie obdobie, je šanca na úspech. Potom by sa možno našlo východisko aj pre zamestnávanie žien.
Jednu možnosť predsa len majú nezamestnané dámy aj v súčasnosti. Môžu sa stať živnostníčkami. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi im na rozbeh môže poskytnúť finančnú pomoc. Jej výšku síce tiež ovplyvňuje miera nezamestnanosti, ale keď neprší aspoň kvapká. „V tomto roku sme drobným živnostníkom poskytli pomoc vo výške necelých jedenásť miliónov korún. Do Silvestra to bude určite viac, o túto formu je stále záujem. Od 1. novembra je výška príspevku pre živnostníka 46 859 Sk a pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie 66 588 korún,“ dodal Peter Chovanec a spomenul, že im chýbajú zdroje na vzdelávanie a rekvalifikácie. Nedostali ani polovičku sumy, ktorú vlani na tieto aktivity vynaložili.
