Alexander Muszela z Handlovej má tridsaťosem rokov. Jeho konto odberov krvi a plazmy sa vyšplhalo na stošestnásť, čím si vyslúžil ocenenie „za humanitu a obetavosť“.
„Prvýkrát som daroval krv na vojne. Bol to hromadný odber v roku 1987 v Topoľčanoch. Nikdy som sa nestretol s nikým, komu moja krv zachránila život. Nepotrebujem to. Som rád, že pomôžem, nemusím o tom hovoriť. Ale možno by to bol celkom príjemný pocit. No bodaj by som nemusel nikomu zachraňovať život,“ hovorí skromne muž, ktorý je v priestoroch transfúznych staníc takmer ako doma a pokračuje: „Mám veľa odberov, lebo som chodil darovať aj plazmu. Som zdravý, tak prečo nie. Vedeli o mne na transfúznych staniciach, evidovali ma. A veru tej mojej krvi bolo treba. Mám skupinu AB+ . Bol jej nedostatok. Teda ma volali. Telefonátmi, sms-kami, telegramami. Keď som mohol, vždy som išiel. Koľkokrát som veru zažil hromadné havárie, ťažké operácie pacientov...,“ zamyslí sa Alexander. Dozvedáme sa tiež, že zo začiatku sa odber plazmy rátal ako dva odbery krvi. Ale to bolo len na začiatku. Neskôr sa na odporučenie Rady Európy odbery zjednotili. Vzhľadom na to, že na darovanie plazmy netreba čakať vždy tri mesiace ako pri darovaní krvi, počet odberov narastal rýchlejšie.
Túto tému rozvinuli aj v posledný štvrtok, kedy viceprimátor mesta Handlová Rudolf Podoba, tiež darca krvi, privítal na pôde mestského úradu okrem Alexandra Muszelu, oceneného za humanitu a obetavosť i držiteľov strieborných a bronzových Jánskeho plakiet. Spoločne s prítomnými sa zamýšľali o možnostiach zosúladenia termínov odberov i spôsobov tak, aby mohli životodarnú tekutinu odovzdávať hlavne vo svojej domácej nemocnici. Hovorili i o tradíciách darcovstva. Držiteľka striebornej plakety Jana Bolfíková prezradila, že u nich v rodine to naozaj platí. Otec je „diamantový“, brat „zlatý“.
Rudolf Podoba ocenil darcovstvo ako prínos na poli ľudskosti a poďakoval prítomným za všetkých, ktorým zachránili život.
