Všetci členovia už s hraním v kapele mali skúsenosti a vznikli „zozbieraním sa“ z iných hudobných skupín. Iniciátorom vzniku Comy bol Jakub Tvrdík a Jozef Vrábel, ktorý hudobnému zoskupeniu dal aj názov. K dvom nadšencom sa neskôr pridal Juraj Labaj, Karol Gaipl a Tomáš Gregor.
Veľmi zaujímavým faktom ostáva, že pôvodné zloženie Comy sa od vzniku do dnešného dňa nezmenilo, hoci zaužívaným trendom na hudobnej scéne v našom okrese je neustály kolobeh hudobníkov z jednej kapely do druhej.
Členovia Comy
Comu tvoria štyria študenti vysokej školy a jeden stredoškolák. Dvadsaťročný Jakub Tvrdík hrá na klávesy a o rok starší Juraj Labaj je basgitarista. Obaja sú aj členovia skupiny Nič Nové. Najstarší je dvadsaťtriročný gitarista Tomáš Gregor, ktorý je považovaný za „skôr voľného“ hudobníka, lebo hrá v mnohých kapelách. Devätnásťročný Karol Gaipl hrá na bicie a spevák Jozef Vrábel má dvadsaťjeden rokov.
Coma je coma
Skupinu pomenoval Jozef Vrábel a svoj nápad vysvetľuje: „Coma je vlastne taký vegetatívny stav medzi bdením a smrťou. Názov vyjadruje aj atmosféru celej hudby, ktorú robíme, aj našich textov.“ Ľudia, ktorí sa Jozefa opýtajú prečo sa volajú Coma, jeho vysvetlenie pochopia. Oveľa ťažšie je však vysvetliť, aký žáner vlastne skupina Coma hrá. Sami sa označujú za rockerov, ktorí sú značne ladení k alternatívnej hudbe. Vokály niekedy pripomínajú Jima Morisona alebo Nicka Caveho. „Vyrástol som na Pink Floyde a Doors, neskôr som začal počúvať Caveho a teraz všetci počúvame jazzík,“ hovorí Jozef.
Texty a hudba je čisto vlastná.
„Tomáš a Jakub prídu s hudbou a ja ju otextujem,“ hovorí Jozef Vrábel a pokračuje: „Je to taká dielnička nás troch.“ Následné aranžmány sú výsledkom celej kapely. Coma nehrá coververzie a od svojho vzniku tvorí a hrá len svoju hudbu. „Snažíme sa byť čisto invenční a originálni, teda aspoň tak ako sa dá,“ prezrádza svoju taktiku spevák. „Cieľom našej hudby je snaha vyvolať isté silné pocity, o ktorých sa dá rozmýšľať,“ hovorí textár Jozef. Ich texty sú najmä o imaginácii: „Vychádzam zo snov, či už skutočných alebo tých, ktoré snívame s otvorenými očami. V textoch sa mieša všetko a sú tam akékoľvek námety, ale imaginácia je prvoradá,“ prezrádza Vrábeľ. Ostatní členovia skupiny majú často pocit, že Jozefove texty sú až príliš melancholické a depresívne.
Skúšky
Coma nie je prvá skupina, ktorá sa sťažuje na nedostatok priestorov, kde by mladé kapely mohli skúšať. Aj oni prešli mnohými priestormi, kým zakotvili v Kazačku a tam ostali dodnes. Všetci, čo chodia na vysokú školu, študujú v Bratislave a niekedy skúšajú aj tam: „Občas tam pracujeme aj na nových veciach a v Prievidzi len dorábame a dolaďujeme,“ hovorí Jozef. Coma sa stretáva v skúšobni obyčajne na dve hodiny raz za týždeň. Rovnako každý podľa potreby skúša aj doma. Vzájomná kritika je tiež potrebná, hoci spevák a textár v jednej osobe s úsmevom tvrdí: „Sme ľudia, ktorí sa nemôžu uraziť, takže každá kritika je v poriadku. Ak vznikne nejaký drobný konflikt, Tomáš si zapáli a opäť je všetko ako má byť.“
Koncerty, plány a financie
Prvý koncert Comy bol v Kazačku. „Pred začiatkom sme boli trochu nervózni, ale potom to bolo všetko veľmi príjemné,“ prezrádza spevák a pokračuje: „Odozva u publika bola prijateľná. Koncerty sú pre nás o hraní a každý sa na nich dostatočne vybúri.“ Chalani ostávajú klubovou kapelou, hoci veľkým pódiám sa nebránia. Posledný koncert odohrali v sobotu 4. novembra v Brezne a ďalší plánujú na 25. november, medzitým sa chcú zavrieť do štúdia a nahrať demo, na ktorom budú dve piesne nahrané „čisto“ a ostatné iba ako demo-verzie. Jedna pieseň pôjde na klip. Ten by mal byť hotový začiatkom budúceho roka. Demo je pre skupinu dôležité aj z hľadiska ďalších koncertov na festivaloch a kluboch, kde sa musia vopred preukázať, akú hudbu tvoria.
„Doteraz sme si všetko financovali sami, ale teraz už máme aj manažéra,“ hovorí spevák. Je ťažké uveriť, že piati študenti dokážu zaplatiť výdavky, ktoré hudobná skupina obnáša, ale Jozef vysvetľuje: „Ak Kubo potrebuje nový kláves, je ochotný jesť celý mesiac iba ryžu, ale ten kláves si kúpi.“
Duša skupiny
Speváci sú často najznámejšími a najpopulárnejšími členovia hudobných skupín, ale Jozef Vrábel hovorí: „Nerád sa staviam do popredia, hoci môžem byť považovaný za nejakú dušu alebo tmel. Aj človek však okrem potenciálne existujúcej duše potrebuje aj ruky, nohy a mozog, aby normálne fungoval.“
Angličtina jazyk skupiny
Hoci sa na Slovensku naďalej v popredí hudobného neba držia muzikanti, ktorí spievajú v rodnom jazyku, textár Comy si nemyslí, že by angličtina bola tým, čo ich zabrzdí v kariére: „Väčšina ľudí už po anglicky vie, je to bežná vec. Ľudia začínajú byť uvedomelejší.“ Hudobne vnímavejšie publikum si už Comu všimlo a pochopilo, že „štýl hudby, ktorý hráme, tu nie je hraný. Nerátam samozrejme „karaoke kapely“, ktoré hrajú prevzaté veci. Originálna tvorba tu chýba,“ hovorí Jozef Vrábel a pokračuje: „Každý nemusí hneď rozumieť o čom to je, ale ak má záujem, nie je problém vniknúť do našej hudby trochu hlbšie.“
Úspechy a ciele
„Veľkým úspechom je, že sme s Kubom dali dokopy túto kapelu. Máme tam ľudí, ktorých sme tam chceli mať,“ hovorí spevák a dodáva: „Netvrdím, že tí hudobníci, s ktorými sme predtým fungovali, boli nepoučiteľní, či už hudobne alebo ľudsky, ale nebolo to to, čo si predstavujem pod pojmom kapela. Tí ľudia by spolu jednoducho mali vedieť fungovať.“ Každá skupina chce dosiahnuť, čo najväčšie úspechy a Coma nie je výnimkou. „Chceme to dotiahnuť, čo najďalej. Tak ďaleko ako sa len bude dať tu (na Slovensku) a keď sa nebude dať tu už dostať ďalej, pôjdeme ešte ďalej,“ hovorí o ambíciách skupiny Jozef Vrábel a dodáva: „Som presvedčený, že sa dokážeme dostať do širšieho povedomia, inak by som to nerobil. Dúfam, že jedného dňa ma hudba dokáže uživiť. Robím všetko preto, aby to tak bolo.“
