Oženil sa so svojou priateľkou Zlaticou a onedlho ho povýšili. Mladá dvojica odišla do Bratislavy. Karol síce zarábal veľmi slušne, ale keď sa im narodila dcérka Nina, bolo načase kúpiť vlastný byt. Vysoká pôžička a nie práve lacný život v Bratislave dlho dusili rodinný rozpočet. Keď za Karolom prišiel brat Peter s myšlienkou postaviť sa na vlastné nohy a predložil smelý podnikateľský zámer na vlastnú spoločnosť, ani jeden nezaváhal. Keďže sa im podarilo zakryť prázdne miesto na trhu, veľmi rýchlo si získavali zákazníkov po celom Slovensku. Šikovná trojica manažérov vybudovala za desať rokov úspešnú „eseročku“. Pred dvomi rokmi sa rozhodli, že zriadia pobočku aj v rodnej Prievidzi a hľadali vhodného kandidáta, ktorý by ju riadil. Z konkurzu úspešne vyšiel Erik a čoskoro sa stal častou návštevou u Zlatici v kancelárii. Jedného dňa si pani podnikateľka zbalila veci vo firme aj v spoločnom byte a odišla s novým riaditeľom prievidzskej pobočky. Manžel ani trinásťročná dcéra sa nestíhali čudovať. „Nemohla som pochopiť, že mama odišla s iným mužom,“ hovorí dnes Nina a pokračuje: „Zdalo sa mi nespravodlivé, že by som aj ja od ocka odišla a tak som chcela zostať s ním.“ Našťastie rodičia dospievajúceho dievčaťa sa neznížili k hádkam ani o dieťa, ani o majetok a rozhodli sa navštíviť mediátora. Na spoločnom stretnutí sa dohodli na všetkých podmienkach rozvodu. Na súd už išli len podpísať papiere. Ušetrili tak čas i peniaze za právnikov. Ani po rozvode nemajú problém spolu sa korektne zhovárať. Navyše Nina takýmto rozvodom netrpela, tak ako mnoho iných detí, počas dlhých súdnych pojednávaní.
Súdiť sa nie je nutné
Kým v mnohých krajinách Európskej únie sa mediácia využíva veľmi často, vo väčšine regiónov Slovenska ide zväčša o neznámy pojem. Podobne je to aj na hornej Nitre. Pritom je to účinná forma mimosúdnych riešení sporov takmer vo všetkých oblastiach práva – občianskeho, obchodného, ale aj pri ochrane spotrebiteľa. „S mediáciou však musia súhlasiť obe dotknuté strany. Mediátor nerobí rozhodnutia, iba pomáha , aby si spor vyriešili medzi sebou. Nevystupujú voči sebe konfrontačne, ide skôr o proces vzájomného porozumenia, na základe ktorého sa dohodnú na riešení vyhovujúcom obom,“ vysvetľuje známy bratislavský mediátor Vladimír Labáth, ktorý pomohol dospieť k dohode už mnohým podobným párom ako sú Karol a Zlatica. Zavedením mediácie do nášho právneho poriadku v roku 2004 sa sledovalo zníženie počtu súdnych žalôb, skrátenie dĺžky súdneho konania a tiež podpora mimosúdneho riešenia sporov. Zatiaľ sa tak nestalo. Ľudia vedia o tejto možnosti veľmi málo.
Pokiaľ by ste však mali záujem o takéto riešenie právneho sporu a súhlasí s ním aj váš oponent musíte postupovať nasledovne: najskôr sa treba dohodnúť na tom, tom kto bude vaším mediátorom a osloviť ho. Jeho úlohou na rozdiel od súdu nie je hodnotiť predkladané dôkazy, či určiť, kto má pravdu. V prvom rade má prehlbovať dôveru medzi ľuďmi zainteresovanými v spore a pomáha hľadať obojstranne prijateľné riešenia. V prípade konsenzu mediátor sformuluje text konečnej dohody. Zúčastnené strany môžu v mediácii zastúpiť aj ich právnici. V čom spočívajú výhody v konkrétnom prípade? „Pokiaľ sa rozvod rieši na súde, rozhodnutie sudcu podľa platných právnych noriem, nemusí byť vždy spravodlivé a dokonca nemusí vyhovovať ani jednému z manželov. Naopak, mediáciou sa dá dospieť k najoptimálnejšiemu riešeniu či už v starostlivosti o deti alebo pri rozdeľovaní majetku,“ konštatuje pedagóg a psychológ V. Labáth.
Mediácia trochu inak
Rovnako, ako v právnej oblasti, môže mediácia pomáhať aj pri iných konfliktoch, napríklad v zložitých rodinných vzťahoch. Tak ako to bolo v rodine Malíkových. Mária sa s manželom rozviedla dávno. Sama vychovávala svojich dvoch synov a nikdy nepochybovala, že to zvláda výborne. Starší Tomáš bol už druhák na vysokej škole a nikdy s ním nemala problémy. Horšie to bolo so sedemnásťročným Jurajom. Z milého chlapca sa zrazu stal arogantný frajer. Túlal sa po nociach, odmietal matke hovoriť kam chodí. „Niekedy sa vracal neskoro v noci a keď som sa ho pýtala, kde bol, len mi odfrkol, že je dosť starý na to, aby mal trochu súkromia. Začala som ho podozrievať, že fetuje. Mala som o neho strach,“ spomína Mária. Juraj mal tiež na matku ťažké srdce a dnes hovorí: „Myslel som si, že ma chce vychovávať ako malé decko a liezla mi na nervy.“ Našťastie sa Mária stretla s možnosťou mediácie a využila ju. Po synovom súhlase sa streli s Vladimírom Labáthom. Konflikt matka so synom úspešne prekonali, dohodli sa na určitých bodoch spolunažívania a vzájomne sa lepšie pochopili. „Počas dvoch rokov sme sa stretli päťkrát. Raz nastala kríza, ale opäť sme ju dokázali vyriešiť,“ dodáva V. Labáth.
Je len otázka času kedy sa mediácia začne viac využívať na celom Slovensku. Určite je táto forma riešenia sporov v mnohých prípadoch najideálnejšia, veď pomáha šetriť čas, peniaze, ale najmä dokáže nájsť stratené porozumenie v medziľudských vzťahoch.
(Niektoré fakty a mená v dvoch uvedených skutočných príbehoch sú vymyslené z dôvodu zachovania anonymity ich aktérov).
