Občania však už trvalo majú väčší prehľad v tom, čo sa deje v rámci štátu. Vnímajú celoslovenskú politiku a o miestnu nejavia záujem. Z čoho to pramení? Prečo sa občan tak ťažko orientuje v komunálnej politike, keď práve tu má najväčší priestor pre to, aby ovplyvnil rozhodnutia kompetentných a potom mal dosah aj na život mesta či obce? Na sériu otázok týkajúcich sa volieb a regionálnej politiky bude pravidelne odpovedať Prof. PhDr. Rastislav Tóth, vedúci Katedry politológie Trenčianskej univerzity.
Existujú už nejaké prognózy, čo sa týka účasti občanov v komunálnych voľbách? Voľby do NR SR, čo sa týka účasti dopadli lepšie ako predošlé.
„Prognózy pre komunálne voľby sa robia iba všeobecné. Takže nižšia účasť ako v parlamentných voľbách, no určite rôzna v jednotlivých regiónoch.“
Máte pocit, že naše mestá a obce robia dostatočnú kampaň pre to, aby pritiahli voličov k urnám. Čo keby nejaské občianske združenia prišli s požiadavkou, aby sa mohli kandidáti prezentovať prostredníctvom regionálnych médií, ktoré sú financované z rozpočtu mesta (besedy za okrúhlym stolom, prezentácia programov atď.). Bola by to pre voliča pomoc? Prečo sú mestá také zdržanlivé v tomto smere?
„Zdá sa, že mestám (miestnej byrokracii + existujúcim zástupcom) vyhovuje nízka účasť, zároveň však treba dodať, že ani nevedia, ako sa má robiť komunálna kampaň. Mala by byť založená na dvoch súbežných častiach: jednak prezentovať jednotlivého kandidáta a zároveň „triafať“ požiadavky, predstavy a túžby voličov, samozrejme, že podľa prirodzenej segmentácie. Kandidáti by sa nemali hanbiť osobne sa predstaviť voličom. Požiadavka občianskych združení na prezentáciu jednotlivých kandidátov je veľmi dobrá, mali by ju akceptovať. Existujúci poslanci a starostovia zase veria, že nízka účasť pomôže práve im, zo zotrvačnosti získajú hlasy, kým noví uchádzači sa nezviditeľnia a preto ani nepresadia. Nie je to síce demokratické, ale pre „zakorenených politikov“ efektívne riešenie.
Autor: berko
