Predával svoje výrobky na predvianočných trhoch a tam si ho všimli z Hornonitrianskeho múzea, o rok na to mu urobili prvú výstavu. To bol dôvod, prečo pri pletení zo slamy ostal doposiaľ. Dnes má veľmi poškodené cievy na rukách a dokonca mu hrozilo, že o svoje ruky príde. „Povedal som však rázne nie,“ prezrádza P. Gregor. Hoci má menšiu citlivosť v prstoch, lekári sú prekvapení, čo všetko dokáže chorými rukami vytvoriť. Drobnôstky zo slamy sú nielen koníčkom, ale i jeho celoživotnou náplňou. „Zomrel by som, keby som to mal nechať,“ zdôveril sa „majster slamy“. „Ostal som sám a teraz som nezamestnaný, ale práca so slamou je pre mňa rehabilitácia,“ konštatuje P. Gregor. Pred pozeraním televízora dá prednosť pleteniu malých košíčkov, srdiečok a iných ozdôbok vhodných na vianočný stromček.
Kurzy pletenia zo slamy robí pre školy, zdravotnícky personál, pacientov, pre ktorých je pletenie terapiou rovnako ako pre neho. Minulú stredu v Dome kultúry v Prievidzi učil štvrtákov z III. ZŠ Sama Chalupku. Veľa zvedavých otázok od detí i od učiteliek nasvedčovalo tomu, že v našom meste pribudne k Paľovi Gregorovi mnoho „slamopletcov“, hoci on sám si ešte svojich nasledovníkov nevychováva. „V mojej rodine vedia pliesť všetci, ale nevenujú sa tomu,“ hovorí. Na záver stretnutia, deťom rozdal klásky pšenice, aby na neho a jeho prácu ihneď nezabudli.
Autor: leš