Kedysi dávno tieto múdre slová vyslovil Seneca. Mala som šťastie, že mňa zavial vietor do toho správneho prístavu....“ Skončila svoje vyznanie Marta Remiašová, známa slovenská archeologička, uznávaná múzejníčka, ktorá nedávno v kruhu svojich najbližších a priateľov oslávila pekné životné jubileum.
Ako vníma svoj profesionálny život, veď archeológii sa venovala štyridsať rokov? „V závere profesionálnej kariéry by si mal človek urobiť akési zúčtovanie. Položiť na váhu, čo bolo pre neho prínosom, čo mal urobiť a neurobil, ale predovšetkým si odpovedať – nežil som zbytočne, bol môj život zmysluplný? Človek má žiť tak, aby po ňom niečo ostalo. Často som to hovorievala a patrí to do oblasti môjho vnímania existencie človeka ako takého.“
Mladá archeologička Marta Remiašová prišla do okresu v roku 1965. Podľa nej to bol v tom čase región, kde bolo veľa bielych miest a ona ich svojou robotou vyplnila. Nezáleží, či to boli výskumy väčšie, menšie, záchranné alebo systematické. Keby sme sa o každom chceli zmieniť len niekoľkými slovami, bola by to siahodlhá bilancia. Navštívila každú obec v regióne, hoci nie v každej sa robil archeologický výskum. K významným patrili Prievidza a jej mestské časti Hradec a Veľká Lehôtka, Koš, Nedožery-Brezany, Diviaky nad Nitricou, Kocurany, Opatovce nad Nitrou, Bojnice. Najdôležitejší však bol archeologický výskum na Vyšehrade. „K výskumom, ktoré mali väčší dosah na slovenskú archeológiu patria objavy dechtárskych pecí v Koši alebo skúmanie a priblíženie Vyšehradu širokej verejnosti. Nepodceňujem ani záchranárske výskumy lužického pohrebiska v Opatovciach. Bolo to zaujímavé z mnohých pohľadov. Z môjho osobného veľká skúsenosť ženy-matky a pracovníčky. Výskum som robila v čase, keď som mala dvojmesačného syna. Pomohol manžel, kolegyne, aby som sa mohla na 3-4 hodiny dostať do terénu, aby som usmerňovala práce,“ zaspomínala si pani Marta
Dnes je už na dôchodku, dianie okolo seba však vníma veľmi pozorne, najmä v oblasti jej nadovšetko milej – v archeológii. Mrzí ju a hovorí to na rovinu, „že teraz, keď tento národ veľmi potrebuje poznať svoju minulosť, zákutia historických premien, nuansy, ktoré prinášala história a práve histórii a archeológii venuje malá pozornosť.“ Všetky výskumy závisia od štedrosti sponzorov, alebo stavebníkov, od toho aký vzťah majú k minulosti a archeológii ako takej, ako chcú porozumieť odkazom našich predkov.
