Našlo sa v nej vyše tritisíc kusov kamenných štiepaných nástrojov, ktoré vyrobila predovšetkým z vulkanických hornín ruka pračloveka, teda neandertálca. Ide o jedno z najbohatších sídlisk tzv. stredného paleolitu na území Slovenska a význam lokality presahuje rámec Európy. Podobné najstaršie osídlenie sa našlo už len v Gánovciach a Banky? Pri Piešťanoch.
„ V Prepoštskej jaskyni kopú metrové jamy, lejú do nich betón, osádzajú železo. Podľa mňa ľudia z bratislavskej firmy vôbec nevedeli na čom stoja,“ prišiel do redakcie rozhorčený občan Bojníc Lukáš Grešner, ako zástupca občanov a pokračoval: „To, že pri prácach navyše neboli prítomní archeológovia, považujem za brutálny barbarský čin.“
Jaskyňa – smetisko
Zodpovednosť za starostlivosť a neporušenosť jaskýň na celom Slovensku nesie Správa slovenských jaskýň, Liptovský Mikuláš.
Vedúci oddelenia starostlivosti o jaskyne, Ľudovít Gáal, pre Prieboj povedal: „ Cez dvadsať rokov bola tá lokalita znečistená, využívaná bezdomovcami. Drogovalo sa tu. Na Slovensku máme štyridsaťšesť dobrovoľných strážcov, prostredníctvom ktorých monitorujeme celé Slovensko. Bojnice sa stali závažným problémom vyžadujúcim si okamžité riešenie. Dospeli sme k názoru, že jaskyňu treba oplotiť.
Náučná lokalita Prepoštská jaskyňa
Od myšlienky oplotenia bol teda už len krok k realizácii návrhu projektu „Náučnej lokality Prepoštská jaskyňa“. „Hovorili sme o tom s okresnými i krajskými úradmi, že treba dať túto lokalitu do poriadku, aby sme sa za národnú prírodnú pamiatku, ktorou je, nemuseli hanbiť.
Chodia sem aj zahraniční turisti, totiž je to najbohatšia lokalita mousteriénu, paleolitu a skutočne si zaslúži starostlivosť. Nie je to nový nápad, už dr. Bárta, veľký archeológ, uvažoval o využití jaskyne,“ pokračoval Ľudovít Gáal.
Ako nás ďalej informoval Matej Hausknecht z bratislavskej architektonickej spoločnosti, ktorá projekt realizuje, expozícia bude pozostávať z dvoch informačných tabúľ, kde bude odprezentovaná archeologická i geologická hodnota tohto priestoru. Lokalita bude obohatená o štyri figuríny spolu s predmetmi, ktoré sa v danej historickej dobe používali. Sochy budú v životnej veľkosti, materiálom zrejme plast odolávajúci poveternostným podmienkam. Verejnosť by mala expozíciu uzrieť budúcu letnú turistickú sezónu.
Betón a plot
Lukáš Grešner pri stretnutí uznáva význam náučnej lokality, no má viacero výhrad: „Ja ako občan nesúhlasím s tým, aby sa realizoval projekt, kde sa urobilo niekoľko závažných chýb. Naplánovali sa tu betónové základy kolovej ohrady. Podľa mňa sa ohrada mala posunúť do oblúka a mohlo sa pri tom využiť aj jazierko. Kolová ohrada sa mala urobiť ako v minulosti. Vykopať jamu, uložiť koly do štrkového lôžka a nejakými kameňmi to celé upevniť. S betónom v takejto lokalite nikdy nebudem súhlasiť. Oni kopali do jedného metra. Bol som tu deň po betónovaní a našiel obrovské množstvo kostí a črepov, ktoré som odniesol do Archeologického ústavu v Nitre.“
Čo na to archeológ?
Marián Soják, Archeologický ústav SAV Nitra: „Je pravda, že pamiatkový úrad rozhodol, aby pri výkopových prácach bol prítomný archeológ. Toto bola chyba, ktorú urobili. Po obhliadke však môžem konštatovať, že nedošlo k žiadnemu narušeniu. Nie je odstreľovaný travertín, takže skutočne sa tu nenašlo nič závažné z obdobia strednej fázy staršej doby kamennej- mousteriénskej kultúry. Výkopy sú urobené vo vrstvách, ktoré predstavujú navážky. Je pravda, že pätky išli do hĺbky jedného metra, ale nenarušila sa žiadna kultúrna vrstva. Našlo sa tu niekoľko glazúrovaných črepov z obdobia novoveku a súčasné zvieracie kostičky. Čiže nič staré. Možnože to pochádza z obdobia, keď sa tu robil koncom 19. a začiatkom 20. storočia archeologický výskum.“
Ohrada „nalepená“ na jaskyni
Náučná lokalita poníma len niekoľkometrový priestor v tesnej blízkosti jaskyne. Prečo v rámci projektu nebolo zahrnuté celé okolie spolu s jazierkom, ktoré mohlo zároveň slúžiť aj ako oddychová zóna?
Samozrejme, že pôvodná myšlienka bola taká, vysvetľuje vedúci správy jaskýň, „ Aj architekti prítomnosť jazierka uvítali. Problém nastal v tom, že peniaze sme dostali zo štrukturálnych fondov Európskej únie, kde prísne sledujú majetkovo-právne pomery. Podľa podmienok na získanie financií je nevyhnutné mať usporiadané pozemky. Jaskyňa je štátny pozemok, no už okolie, teda aj jazierko, je v majetku cirkvi. Súbežne sme projektovali aj ochranné pásmo, no zákonne boli v roku 1995 ochranné pásma zrušené a každá jaskyňa sa stala zo zákona prírodnou pamiatkou. Rokovali sme niekoľkokrát s mestom aj múzeom. Dohodli sme sa, že keď my vybudujeme náučnú lokalitu, mesto upraví okolie aj s jazierkom. Ohrada tam ale, v záujme nezničenia expozície, zostane.“
Názor odborníka „z domova“
Uznávaná archeologička a historička Marta Remiášová okrem iného hovorí: „ Systematickejší archeologický výskum sa robil trikrát. V roku 1927 prepošt Medvecký svoje poznatky prezentoval na kongrese antropológov a archeológov v Prahe a nálezy boli výrazným vstupom pre slovenskú archeológiu aj v zahraničnom poňatí. V päťdesiatych rokoch sa uskutočnil za prítomnosti doktora Bártu, profesora Chropovského a iných významných archeológov výskum, čo bolo v nemalej miere publikované v odbornej literatúre. Tretí – v rokoch 1967-68 zdôraznil význam obdobia stredopaleolitických kultúr na hornej Nitre.
Nikdy však nebolo dosť oduševnených Bojničanov, ktorí by tejto lokalite venovali primeranú pozornosť. Bohužiaľ, teraz sa jej zbavili tak, že ju nechali jaskyniarom. Tí si postavili dostatočne zaujímavý projekt pre súčasnú konzumnú spoločnosť. Bohužiaľ.
Autor: vrb