Z pôvodných dvanástich žiadateľov sa počet užívateľov sociálneho taxíka vyšplhal na osemdesiat. Všetci, ktorí majú možnosť služby sociálneho taxíka využívať sa zhodujú v tom, že šofér je fantastický človek. Neraz sa práve o ňom vedú rozhovory medzi primátorom a dôchodcami, ktorí mu ďakujú za vhodný výber šoféra. Ľubomír Bielik je človek so „zlatým srdcom“. „Niekedy nemám čas ani ísť sa najesť, lebo ich nechcem nechať čakať,“ hovorí Bielik o ľuďoch, ktorí sa u lekára vybavia skôr a potrebujú odvoz domov. Dôchodcovia, ktorých vozí sa mu zdôverujú so svojimi problémami: „Už som takmer ako ich rodina,“ konštatuje s úsmevom. Obľúbeným sa stal najmä kvôli svojej povahe a práci aj nad rámec svojich povinností. „Nedokážem povedať nie,“ hovorí obľúbený šofér, ktorý starších ľudí vozí k lekárovi, ale i do obchodov na nákupy, k príbuzným na návštevy, na záhradky i cintoríny. Neraz im ide po lieky a odnesie nákupy až do bytu.
Dvanásť rokov šoféroval nákladné autá, ale s prácou v sociálnom taxíku je spokojný. Svojim zákazníkom sa vždy snaží vyjsť v ústrety a pomáha im ako môže.
Jolana Rašpanová zo starého sídliska má 78 rokov a svoj život si bez sociálneho taxíka už ani nevie predstaviť. Jeho služby využíva takmer šesť mesiacov: „Teraz chodím dvakrát do týždňa na rehabilitácie do nemocnice, ale chodím s ním aj na poštu a úrady.“ Ani ona nevie prácu Ľubomíra Bielika vynachváliť: „Som s ním veľmi spokojná. Je ochotný, vo všetkom pomôže,“ opisuje svoje pocity pani Jolana. „Keby mohol aj by ma vyniesol hore po schodoch,“ hovorí so smiechom a Ľubomír Bielik dodáva s úsmevom: „Veru ako nevestu!“
