Tento 21-ročný pretekár A-sport teamu Prievidza štartoval v kategórii mužov do 23 rokov, v ktorej obhajoval siedme miesto z vlaňajška z Budapešti. Pred odchodom do Talianska prezradil, že by rád zabojoval o pozíciu v prvej päťke. Takmer sa mu tento náročný cieľ podarilo splniť, v cieli bol na trati zloženej z 10 km behu, 40 km cyklistiky a 5 km behu, medzi mužmi do 23 rokov klasifikovaný na šiestej priečke (celkovo medzi mužmi 29. miesto), čo je v kategórii U23 najlepším umiestnením slovenského pretekára v ére samostatnosti Slovenska. Bol však Martin Urbanovský s dosiahnutou priečkou spokojný?
„ Po dobehu do cieľa som mal zmiešané pocity. Možno by šieste miesto nebolo zlé, ale vzhľadom na to, že som dlho bojoval o medaily, mohlo to byť aj lepšie...
* Tak nám priblíž priebeh pretekov...
Po prvom behu som bol asi siedmy, na bicykli sa mi podarilo dobehnúť skupinu, v ktorej boli cyklisti od druhého po šieste miesto, vrátane mňa. Vtedy som si už začal veriť, že môžem dosiahnuť na cenný kov. Zhruba v polovici cyklistiky nám začalo pršať. V poslednom zo siedmich cyklistických kôl som však mal nešťastný pád, po ktorom som stratil šance vystúpiť na stupeň víťazov.
* Čo sa stalo?
Ako som išiel do kruhového objazdu, asi som doň rýchlo vletel, podšmykli sa mi kolesá, a už aj som bol na zemi... Ušla mi skupina pretekárov, v ktorej som išiel. Kým som opäť začal šlapať do pedálov, strácal som na ňu už asi 30 sekúnd. Chcel som sa opäť vrátiť do skupiny, no nepodarilo sa to. Keďže skupine sa išlo lepšie, ako mne samému, náskok vzrástol pred posledným behom asi na minútu. Vtedy som už vedel, že s najväčšou pravdepodobnosťou je boj o medaili stratený. V poslednom behu som už, s narazenou nohou po páde, nedokázal stiahnuť stratu, len som si udržal šiestu priečku. Škoda toho pádu, veď ten, čo skončil tretí mal bežecký čas horší ako ja... V kategórii U23 však budem štartovať ešte dva roky, budem tak mať ešte šancu na úspešný reparát...
* V poslednej dobe ťa na pretekoch trápili zdravotné problémy. Bolo to tentoraz v poriadku?
Priamo na pretekoch má netrápili, no týždeň pred šampionátom som mal problém s hrdlom, preto som aj vynechal posledné kolo slovenského pohára v duatlone. I keď som ešte nebol stopercentne vyliečený, nepociťoval som to na masjtrovstvách Európy. Všetko nasvedčovalo tomu, že by to mohlo vyjsť...
* Tento šampionát bol pre teba vrcholom sezóny...
Áno, boli to pre mňa najdôležitejšie preteky sezóny po tom, ako mi zväz pre nedostatok informácií zrušili účasť na majstrovstvách sveta. Štartoval som aj na majstrovstvách sveta v behu do vrchu, no väčší dôraz kladiem na duatlon.
* Na ktorých pretekoch budeš ešte v tejto sezóne štartovať?
To presne neviem, zrejme už len na nejakých dedinských behoch, z významnejších podujatí ma už nič nečaká.
* Budú ťa môcť prievidzskí športoví priaznivci vidieť aj na behu – Prievidzská jeseň, ktorý sa koná 29. októbra v Lesoparku v Prievidzi?
Pôvodne som na ňom chcel štartovať, je to pekný beh, no mám v tom termíne školu a tak toto podujatie vynechám.
* Najdôležitejšie preteky v sezóne máš za sebou. Ako sa na sezónu pozeráš?
Už som mal aj lepšiu. Škoda, že som nemohol štartovať na majstrovstvách sveta v duatlone. Možno tam by som dosiahol výsledok, po ktorom by som mohol povedať, že mám za sebou veľmi úspešnú sezónu. Čo sa týka domácej scény, podarilo sa mi vyhrať slovenský pohár v behu do vrchu i v duatlone. Tituly majstra Slovenska mám dva – v šprintduatlone a v krátkom duatlone mužov. Titul vicemajstra Slovenska mám v behu do vrchu a v dlhom duatlone. Najlepším súťažným ročníkom pre mňa zostáva sezóna spred dvoch rokov, kde som v juniorskej kategórii bol tretí na majstrovstvách sveta i Európy v duatlone...
Autor: bb