Zo seniorských majstrovstiev sveta v talianskom meste Viareggio, kde sa predstavilo 900 súťažiacich z 28 krajín, si doviezla hneď dva cenné kovy. Zlato si vybojovala v súťaži Kata družstiev spoločne s reprezentačnými kolegyňami Buchtovou a Málikovou a svoj úspech zdupľovala bronzom v súťaži Kata jednotlivkýň, keď sa pred ňu dostali len obe spomínané Slovensky. Čierna tak nadviazala na úspešné vystúpenie na vlaňajších majstrovstvách sveta, kde v Taliansku získala striebro v súťaži jednotlivkýň. Vo Viareggiu skompletizovala medailovú zbierku z vrcholných podujatí v aktuálnom roku, keďže na majstrovstvách Európy v Bratislave získala striebro so súťaže družstiev. Po návrate z Talianska sme našej 20-ročnej reprezentantke položili niekoľko otázok.
* Dušana, zrejme si nadmieru spokojná s tým, čo si v Taliansku dosiahla...
So zlatom v súťaži družstiev som spokojná, no v súťaži jednotlivkýň som mohla dosiahnuť viac. V konkurencii 30 karatistiek som bola po prvom kole druhá za Buchtovou, tretia bola Máliková a tak to vyzeralo skôr ako na slovenskom pohári, než na majstrovstvách sveta. Ako štvrtá sa do finále kvalifikovala Brazílčanka. Vtedy som verila, že by mi medaila nemala uniknúť, trúfala som si vo finále minimálne obhájiť striebornú medailu. V každom prípade som však chcela vyhrať, už som predtým na vrcholných podujatiach porazila všetky finálové súperky. Začala som dobre, žiaľ, nevyšla mi jedna otočka a to ma stálo lepšie umiestnenie. Mrzieť ma to môže aj preto, že štátna prémia je stotisíc za zlato...
* V súťaži družstiev ste nenašli premožiteľky. Bolo to suverénne víťazstvo, či ste museli opäť čeliť zákulisným ťahom rozhodcov ako vlani v Taliansku?
Bolo to suverénne víťazstvo, našimi najväčšími súperkami boli domáce Talianky. Po prvom kole sme boli prvé, Talianky spravili chybu a boli druhé, tretie boli Angličanky. Vo finálovom kole sa už nič nezmenilo. My sme opäť odcvičili solídne svoju zostavu napriek tomu, že sme neboli rozcvičené, keďže sme nevedeli, kedy presne máme finále...
* Dve medaily je výborná bilancia vzhľadom na to, že si pôvodne bola opäť iba náhradníčkou...
To áno, veď som sa dozvedela, že pôjdem na svetový šampionát, pár dní pred odchodom, keď mala Klementisová problémy s kolenom. Preto ani príprava nebola vôbec optimálna. Boli školské prázdniny a ja som bola v Prievidzi. Nemala som internát a na tréningy v Bratislave som tak nemohla často dochádzať. Ako začal školský rok, dva týždne som poctivo trénovala a už aj boli na programe majstrovstvá sveta. Keď som však už vedela, že budem štartovať, cieľom bolo vyhrať súťaž družstiev a potvrdiť tak výborné výsledky nášho tímu z posledných rokov.
* Tvoja medailová bilancia z vrcholných podujatí sa tak opäť rozrástla. Vedela by si nám ju celkovo vymenovať?
Prvú medailu mám z majstrovstiev Európy v Bielorusku v roku 2002, kde som skončila medzi dorastenkami prvá. V roku 2004 som na juniorských majstrovstvách sveta v Nemecku bola prvá v družstvách a tretia medzi jednotlivkyňami. Následne som v Rakúsku na majstrovstvách Európy obsadila druhé miesto v súťaži juniorských družstiev. Vlani v Taliansku som bola na majstrovstvách sveta seniorov druhá v jednotlivkyniach, v roku 2006 na seniorských majstrovstvách Európy v Bratislave som si s tímovými kolegyňami vybojovala druhé miesto v družstvách. A teraz som vo Viareggiu získala ďalšie dva cenné kovy. Všetky medaily som si vybojovala v cvičení Kata.
* Kedy by si mohla túto úctyhodnú medailovú zbierku najbližšie rozšíriť?
Približne o tri týždne budú majstrovstvá sveta juniorov v nemeckom Hannoveri. Tam moje najväčšie konkurentky zo seniorského svetového šampionátu nemôžu štartovať. Mám tak veľkú šancu siahnuť na najvyššie méty v súťaži jednotlivkýň. Otázne však je, či vôbec do Hannoveru z finančných dôvodov vycestujem, Slovenská federácia karate a bojových umení o tom rozhodne v blízkom čase.
