Naším želiezkom v ohni bol v kat. mužov C1 Nováčan Radoslav Rus (na sníme autora), stále aktuálny majster Európy v tejto disciplíne. Vlani na majstrovstvách sveta skončil šiesty, no rok predtým sa tešil zo striebornej medaily. Nedávnym víťazstvom vo svetovom pohári dal súperom vedieť, že je hladný po ďalšom triumfe. Ako sám prezradil pred pretekmi bol správne nabudený. Motivácia mu nechýbala, cítil sa v dobrej forme. Na štart nastupoval s cieľom získať medailu. No nepodarilo sa mu to, v cieli napokon v konkurencii 14 pretekárov finišoval až na siedmom mieste, keď za víťazným Csabaiom z Maďarska (2:13,33 h) zaostal na 29 km dlhej trati o takmer deväť minút. Zo striebra sa v tejto disciplíne tešil Španiel Garcia a z bronzu Francúz Hemonic. Radoslav Rus sa na Slovensko vrátil sklamaný, čo z jeho slov jasne vyplývalo.
„Trúfal som si na viac, siedme miesto ma určite neuspokojuje. Cítil som tlak z vysokých očakávaní môjho okolia, no i tak som veril, že môžem bojovať o medaily. Na štart som nastupoval s najvyššími cieľmi, no tie sa rozplynuli už po úvodných 100 metroch. Mal som kolíziu s americkým kanoistom, po ktorej som sa vykúpal. Následne som musel asi 30 metrov plávať na breh, pričom som tlačil svoju loď pred sebou. Keď som z nej vylial vodu a opäť nasadol do kanoe, súperi už mali náskok asi 700 metrov. Vtedy som už vedel, že nádeje na medailu sú fuč a s tým vedomím som aj pokračoval v pretekoch. Veď keď mám horší štart, bojovať o medaile je už náročné a teraz som mal doslova katastrofálny úvod pretekov. Ostatné miesta neboli pre mňa také zaujímavé, no i tak som sa snažil predbehnúť čo najviac pretekárov. Podarilo sami postupne prepracovať na siedmu priečku, no to ma ďaleko neuspokojilo. Možno, keby som sa bol vykúpal neskôr a nie na začiatku pretekov, kde je tempo najvyššie, mal by som ešte šancu dostať sa na medailovú pozíciu. Po dojazde do cieľa
prevládalo veľké sklamanie, že celá príprava tak vyšla navnivoč...
* Takže zasa smola na vrcholnom podujatí...
Sám si to neviem vysvetliť, čím to je. Smola ma na vrcholných podujatiach prenasleduje už dlhšiu dobu. Keď trénujem, nikdy sa nevykúpem, no keď prídem na veľké preteky stáva sa to už akoby pravidlom. Mal som však celkovo smolný víkend. Pri ceste späť som si v lietadle zabudol fotoaparát a následne mi ani neprišla batožina... Ako by sa na mňa ten víkend smola doslova lepila...
* Pamätáš si, v ktorom roku si naposledy nezískal medailu z majstrovstiev sveta či Európy?
Vlani som mal zlato z majstrovstiev Európy, predvlani striebro z majstrovstiev sveta, v roku 2003 zasa bronz z majstrovstiev Európy. Takže v roku 2002. Vtedy som bol na majstrovstvách sveta v Španielsku štvrtý. Táto sezóna mi síce nevyšla podľa predstáv, no chuť do pretekania mi stále nechýba. O rok sú zasa majstrovstvá Európy i sveta, európsky šampionát je dokonca v Trenčíne. Dúfam, že domáce prostredie zúročím a vrátim sa v konkurencii najlepších maratóncov na medailové pozície.
