Overili si to aj žiaci I. ZŠ Sama Chalupku v Prievidzi a Gymnázia v Novákoch. V uplynulých septembrových dňoch hostili francúzskych študentov zo školy IREO v Sain-Fulgent. Mesto leží 60 kilometrov južne od Nantes. Ponuka byť súčasťou zaujímavého projektu prišla z francúzskej strany, ihneď oslovila Otíliu Mištunovú a Danielu Chalmovskú, vyučujúce z dvoch našich škôl.
Štyridsaťjeden mladých ľudí z Francúzska bývalo v rodinách. Cesta na Slovensko sa im zdala byť veľmi dlhá, mali strach, že sa dostanú až do Ruska. O Slovensku nemali reálny obraz. „Čakali sme chudobu, biedu a veľmi skromné podmienky. Je však veľmi zaujímavé, nevidím nijaký výrazný rozdiel medzi životom v našej a vašej krajine. Všetko je tu však oveľa lacnejšie ako vo Francúzsku, tam sú veci oveľa drahšie, keď to porovnávame,“ vraví 20-ročná Solene. Mladé Francúzsky neočarili slovenskí muži, naopak, naše dievčatá sa im zdali pekné a atraktívne. V jeden večer si spoločne posedeli aj v reštaurácii. Francúzky pili väčšinou vodku. Solene po vypití pohárika prekvapivo zvolá? „Waw, je veľmi silná. U nás je vodka vždy s nejakou príchuťou.“ Hostí z krajiny galského kohúta zaujímalo, koho z ich umelcov poznáme na Slovensku. Catherine Deneuve, Gérard Depardieu, speváčka Alizée, či samotná hlava štátu Jacques Cherac. Keď však naša mlaď vysloví jeho meno, francúzska strana sa zatvári veľmi kyslo. Podľa gesta hneď pochopili, že prezident nie je u nich veľmi obľúbený. Na otázku, či poznajú nejakých Slovákov odpovedali: „Adriana Karambeaua.“ Slávna modelka je vo Francúzsku známa iba pod manželovým menom, priezvisko Sklenaříková im nič nehovorilo.
Dozvedeli sme sa, ako chutí našim francúzskym hosťom naše národné jedlo. „Moja náhradná rodina už varila ´brydzové jalušky´,“ vraví Anaïs. Smiali sme sa, ako poplietla slová a počúvali ju ďalej: „No keď sa ma pýtali, či si ešte prosím, povedala som nie. Dúfam, že to nevyznelo, že mi nechutili. Práve naopak, ale jedlo malo takú atypickú chuť.“ Célin, ktorá bývala u Moniky z Rudnianskej Lehoty vyťahovala z tašky oblečenie, ktoré si kúpila. Tričko sa sukňu, myslela si, že kúpila slovenský vyšívaný kroj a pritom to bol s najväčšou pravdepodobnosťou tovar z Číny.
„Mladí Francúzi boli u nás sedem dní. Prijali ich na Mestskom úrade v Prievidzi, navštívili výrobné družstvo Úsvit, kde pracujú zdravotne postihnutí ľudia i domov dôchodcov na Bôriku v Nitrianskom Pravne. Študujú totiž sociálnu prácu s ľuďmi. Ukázali sme im rajecké Teplice, Čičmany, samozrejme, že neobišli ani perlu hornej Nitry –Bojnický zámok, dokonca sfárali do podzemia. Program sme im pripravili skutočne zaujímavý a pestrý. Verím, že tak ako sme sa starali o Francúzov my, tak sa oni budú starať v júni budúceho roka o nás,“ dodala na záver Daniela Chalmovská, profesorka Gymnázia Nováky.
Autor: Paulína KOTLÁRIKOVÁ
