Trošku histórie - osídlenie už od Veľkej Moravy
Písomne najstarším doloženým sídlom tejto oblasti boli Diviaky, ktoré na severe siahali až k Rudnu a na východe hraničili so zemou Buk (Bukova Ves). Zem Buk je zaniknutá lokalita, jej pôvodný chotár sa rozkladal na území dnešných obcí Banky a Mačov. O tomto sídle sa hovorilo už v roku 1246 a pravdepodobne sa nachádzalo pri potoku Ztebnyche (Stemnice). Tu sa spomína aj cesta do Bojníc. Priamym pokračovateľom zaniknutej zeme Buk je dedina Mačov doosídlená pravdepodobne v druhej polovici trinásteho storočia bratmi Ratholdom, Bojanom a Mikulášom Diviackovcami. Celú dedinu Mačov aj s jej majerom Štiepy (Scepi) vlastnil v druhej polovici štrnásteho storočia Peter z Horných Motešíc. Prvá písomná zmienka o Mačove je z roku 1396. Tento rok sa spája aj s delením majetku motešickej vetvy rodu Diviackych. Podľa najnovších výsledkov bádania však obec vznikla už v dvanástom storočí.
Najstarším známym mačovským občanom bol Juraj Šupko (Swpko). Zmienka o ňom je z roku 1484.
Mačov bol od roku 1736 súčasťou panstva Skačany a od roku 1777 patril Nitrianskej kapitule. Obec sa samostatne vyvíjala až do jej pričlenenia k Diviakom nad Nitricou v roku 1976.
Mačovania sa v minulosti zaoberali predovšetkým poľnohospodárstvom, o čom svedčia aj veľmi nezreteľné odtlačky rôznych pečatidiel, nájdené na dokumentoch z rokov 1778 – 1785. Všetky tieto písomnosti síce boli vydané v Mačove, ale rôzne znaky vyryté na pečatidlách vedú k presvedčeniu, že nejde o pečatidlá Mačova. Budúce výskumy sa teda isto budú venovať aj tejto otázke.
Bezpečne overený a zreteľný je symbol obce pochádzajúci z roku 1865.Tvorí ho panovník stojaci na pažiti s kráľovskou korunou na hlave. V pravej pozdvihnutej ruke drží žezlo s ľaliovitým ukončením a v ľavej ruke pred sebou zemské jablko. Tento symbol je vrytý v oválnom obecnom pečatidle, so sídlom v Šali.
V postave panovníka vidíme aj svätca, ktorý bol pôvodným patrónom obce. Hoci je dnes v Mačove iba kaplnka sv. Jozefa, v minulosti tu určite stál kostol. O ňom ale, bohužiaľ, niet žiadnej písomnej správy.
„SMOLIARI“ ?
Obyvatelia Mačova, tak ako aj okolitých dedín, sa zaoberali okrem iného chytaním čvíkot (čvíčal). Predávali ich v obci a na okolí miestnej honorácii prostredníctvom priekupníkov priemerne za dvanásť až štrnásť grajciarov. Osem čvíčal malo približne jeden kilogram mäsa. Lovili ich dvojakým spôsobom: na lep a do sídiel. Na lep na čvíčaly mali aj svoj vlastný recept.
Čvíkotár nazbieral na duboch bobule imelovca, tzv. jahodičky, čo sú žlté bobule veľkosti hrachu. Tieto sa môžu zbierať od Michala do Všechsvätých. Do jahodičiek sa naleje voda a za stáleho miešania sa z nich uvarí masa podobná lekváru. Táto práca trvá od rána do večera. Z troch až štyroch vedier jahodičiek sa dá vyrobiť až šesť kilogramov lepu. Pri varení treba kontrolovať či sa hmota naťahuje a či sú jadierka čisté. Potom sa nechá vychladnúť a v potoku sa miesi, perie, premýva., čím sa čistí od jadierok. Po očistení sa pridá olej z konopného alebo ľanového oleja a varí sa „zápraška“.
V Mačove sa pálila a predávala smola. Táto sa používala na mastenie kolies vozov. Smola sa brala z bôr, kde sa orezala a potom pálila.
Malá dedina, veľký rozvoj
Už po vojne zaznamenal Mačov pomerne rýchly rozvoj. Obec bola v štyridsiatomôsmom zelektrifikovaná. Dedinským rozhlasom sa mohli popýšiť už od roku 1954. Založením jednotného roľníckeho družstva sa v šesťdesiatych rokoch vybudoval aj družstevný dvor, čo bolo podnetom k výstavbe rodinných domov.
Najväčší rozmach obce nastal v sedemdesiatych až osemdesiatych rokoch, kedy sa vo veľkom pokračovalo vo výstavbe rodinných domov a všetkého čo obec v súvislosti s bežným životom potrebuje. Zreguloval sa potok, vystavali chodníky, upravili cesty – Záplotie, Hornie zeme, komunikácia vedľa kaplnky a ďalšie. V týchto rokoch začali využívať aj priestory kultúrneho domu s klubom mládeže, ktorý opravili a postavili dom smútku. Dôležitou udalosťou v histórii Mačova bola v deväťdesiatych rokoch jeho plynofikácia a prvý január 1976 si zapísali do kalendára ako deň zlúčenia obce s Diviakmi nad Nitricou.
Odjakživa však Mačovania nežili len prácou. Bol tu teda stále aj bohatý kultúrny život. Obyvatelia ako ochotníci často hrávali divadelné predstavenia, estrády, slávili fašiangy i dožinky, ku ktorým nevyhnutne patrili tanečné zábavy. V kaplnke Sv. Jozefa, postavenej v roku 1940, sa pravidelne raz ročne na hody, čo bolo na Jozefa, konala sv. omša. Veriaci však pravidelne kaplnku navštevujú pri modlitbách. Kultúrny život obce obohacuje folklórna skupina dospelých Bukovec a detský folklórny súbor Studnička pracujúci pri základnej škole, ktorú deti navštevujú v Diviakoch nad Nitricou. Obe skupiny sa okrem vystúpení v dedine zúčastňujú na rôznych folklórnych prehliadkach, pomáhajú organizovať akcie. Pred dvomi rokmi bol založený obecný futbalový klub Mačov – Diviaky nad Nitricou, ktorý reprezentuje obec veľmi dobre. V druhej triede sa zatiaľ stále drží na prvom mieste.
Súčasnosť i návraty. Na programe je Gazdovská paráda
Od vzniku hipoterapeutického združenia Hipo Mačov je s ním život obce spätý veľmi úzko. Jeho zásluhou ožilo mnoho tradícií, na ktoré sa už pomaly zabúdalo. Oslavy fašiangov, pochovávanie basy, Valentínska jazda na koči pre zaľúbených, veľkonočné zvyky, vítanie jari sa stali neoddeliteľnou súčasťou života obce. Hlavne deti sú nadšené z Mikulášskeho posedenia a Vianoc na saniach. Na vítanie Nového roka sa tešia všetci. Nezabudnuteľná bola tradičná žatva podľa starých zvykov, ktorú Hipo Máčov zorganizovalo spolu s folklórnou skupinou Bukovec.
V tomto roku Mačov oslavuje hneď dve dôležité historické udalosti: 30. výročie zlúčenia s Diviakmi nad Nitricou a 610. výročie od prvej písomnej zmienky o obci. Ich oslavou v posledný septembrový piatok a sobotu sa tradičná Hubertova jazda obohacuje o gazdovské dvory a „Smoliarsku promenádu“. Zúčastnené folklórne súbory pôjdu po jednotlivých gazdovských dvoroch za spevu tematicky ladených piesní. Do minulosti prítomných vráti výstava roľníckej techniky u Blahu, prezentácia ľudových remesiel, jazdy na koňoch, koči i voze. Chýbať nebudú tradičné furmanské súťaže a samozrejme večer vyvrcholí tanečnou zábavou. Súčasťou programu bude premietanie videonahrávok zo života obce a Hipo Mačov, ktoré oživia dôležité okamihy z ich histórie tak, aby aj neskôr narodení poznali hlavné medzníky svojej rodnej dediny alebo návštevníci si obohatili vedomosti o Mačove. Typickú historickú atmosféru navodí stará pekáreň. Tú získali rozobratú z obce Demänová, ktorá bola zaplavená Liptovskou Marou. Previezli ju do Mačova, postavili a už dnes sa tešia na pravý mačovský chlieb a osúchy. Chýbať nebude tradičná kováčska dielňa, kde sa budú okrem iného podkúvať kone. Maškrty starých mám určite nedajú pokoj ani jednému labužníckemu jazyku a tu môžete ochutnať aj mačovské spravovníky. Tie sú špecialitou dediny a domácim nechýbajú na stole počas Vianoc ani Veľkej noci. V najstaršom mačovskom dome budú vystavené všetky pomôcky potrebné pri chytaní čvíčal. Rôzne práce detí odprezentujú v tzv. Školskom dvore.
Mačov je teda nielen stále sa rozvíjajúca obec, ale tiež miesto, kde si ctia tradície a vedia sa pri tom dobre zabaviť.
