Členovia Speváckeho zboru sv. Martina v Bojniciach dokázali po druhýkrát upútať pozornosť muzikálom s regionálnou tematikou a to aj napriek tomu, že nie sú profesionálnymi hercami či spevákmi. V ich radoch nájdete grafika, kuchára, predavačku, sanitárku a mnohé povolania. Po úspešnom V Tieni veži uzrel svetlo sveta v ich podaní muzikál Kastelán. Premiéru mal 15. septembra v Dome kultúry v Bojniciach. Dvadsaťdeväť zboristov zvládlo na vysokej úrovni nielen zaspievať, ale i herecky či tanečne stvárniť historické postavy. V jednej z úloh sa objavila i riaditeľka Helena – Elza Dadíková. Hudbu napísal Róbert Mankovecký.
„Muzikál sme nacvičili za štyri mesiace. Libreto a celý scenár som dopísal v júli. Hudba bola dokončená v strede augusta,“ hovorí Vojtech Bartko, režisér, scenárista a protagonista hlavnej postavy v jednej osobe a pokračuje: „Každej postave som písal texty na telo. Inšpirovalo ma obdobie renesancie, kedy sa na hrade vystriedalo veľa majiteľov a práve z tohto obdobia je veľa legiend, viažucich sa k tejto kultúrnej pamiatke. Najvýraznejšou a zároveň reálnou historickou postavou je podľa mňa Peter Póky a muzikál som postavil na jeho živote tu v Bojniciach. Priamo v predstavení sú vyrozprávané tri miestne legendy o vílach z jazera, o bielej pani a o Pókyho dukátoch.“ Oproti prvému muzikálu V tieni veže uvidíte v Kastelénovi viac vyostrených situácií, ale nechýba ani humor. Dej posúvajú len samotní herci a nie filmové dokrútky tak, ako to bolo pri prvom muzikáli. Účinkujúci sa teda tentokrát museli učiť oveľa viac textov. „Preto mali niektorí ľudia na čele so mnou problém ,prelúskať sa´ svojimi replikami,“ smeje sa V. Bartko. Kastelén vznikol vďaka finančnému príspevku mesta Bojnice vo výške 100 tisíc korún. Do tejto sumy sa musela zmestiť kompletná výprava muzikálu – scéna, výroba štyridsiatich kostýmov, hudba, a zabezpečenie propagácie. Najbližšie mesiace ukážu, či bude o Kastelána taký záujem zo strany divákov ako bol o muzikálovú prvotinu V tieni veže, ktorú Spevácky zbor sv. Martina zahral dvadsaťpäťkrát, čo je viac než dosť pre každé ochotnícke divadlo.
