Poukazujú na byrokraciu, klientelizmus, zdĺhavosť a nekompetentnosť úradníkov pri posudzovaní projektov, ako i na množstvo ďalších negatív v rozhodovacom procese. Niektoré z týchto aspektov považuje za opodstatnené aj František Szalay, starosta obce Oslany. A to i napriek tomu, že Oslančania boli mimoriadne úspešní. Vo finančnom období EÚ na roky 2004 – 2006 podali štyri projekty – žiadosti o nenávratnú finančnú pomoc zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Tri uspeli, jednej nevyhoveli.
* Pán starosta, prezraďte tajomstvo vášho úspechu. Málokomu sa doposiaľ podarilo získať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov Európskej únie na tri projekty.
- Moja filozofia je jednoduchá – aj nemožné je možné. Človek musí najskôr o tom čo chce dosiahnuť, snívať a mať silnú vieru, že sa k tejto méte raz dostane. Hneď od začiatku som nepatril medzi skeptikov a videl som veľké možnosti pre rozvoj miest a obcí práve vďaka štrukturálnym fondom. Určili sme si v obci priority, vedeli sme do čoho musíme v prvom rade investovať, nezaťažovali sme sa tým, odkiaľ zoberieme povinných 5 % finančných zdrojov, ktorými sme museli kryť projekty. Nedali sme sa v žiadnej fáze odradiť. Tvrdo sme pracovali. Za podstatné považujem, že pri tvorbe projektov sme spolupracovali s odborníkmi. Hodnotiacim komisiám sme nedali šancu, aby naše projekty vyradili.
* Dva z troch úspešných projektov ste už aj zrealizovali. Môžete nám ich, pán starosta, predstaviť?
- Projekt rekonštrukcie a modernizácie objektov základnej školy bol schválený ešte v roku 2004, vlani sme ho zrealizovali s celkovým nákladom takmer dvanásť miliónov korún. Postupne sme zrekonštruovali sociálne zariadenia, vnútorné rozvody vody a kanalizácie, vymenili drevené okná za plastové. Vstupné dvere a kovové priečelie bolo tiež vymenené za plastové na budove školy i školskej družiny, ktorú sme aj zateplili. Škoda, že sa do projektu nedali zakomponovať aj športoviská, naše deti by tak mali väčšie možnosti na voľnočasové aktivity.
Rekonštrukcia miestnych komunikácií a chodníkov v našej obci sa uskutočnila tiež s finančnou podporou Európskej únie. Po dvojročnej legislatívnej a projektovej príprave a ročnom vyhodnocovacom procese bol projekt vlani schválený. V auguste sme práce dokončili. Do ciest a chodníkov v obci sme investovali viac ako 15 miliónov korún. Ich rekonštrukcia si však vyžiadala aj množstvo sprievodných prác, ako napríklad rozšírenie dažďovej kanalizácie, budovanie cestných vpustí, terénne úpravy násypom zeminy. Upraviť ešte musíme vchody do dvorov. Môžem povedať, že to, čo bolo desaťročia v našej obci zanedbávané, preto aj boli miestne komunikácie v takom žalostnom stave, sme dali na poriadok. Dlh z minulosti sme splatili. Vzhľad obce sa skutočne zmenil, myslím, že aj občanom sa lepšie chodí po zrekonštruovaných chodníkoch a vodiči ocenia jazdu na cestách bez jám a výmoľov. Do projektu sme nemohli zaradiť všetky miestne komunikácie v obci. Európska únia finančne podporuje rekonštrukciu iba tých ciest a chodníkov, pod ktorými sú pozemky majetkovo-právne usporiadané. Rovnako nepodporuje ani budovanie nových ciest.
* A čo tretí projekt?
- V tomto roku nám schválili do zásobníka projekt výstavby čističky odpadových vôd a kanalizačnej vetvy A v celkovej hodnote 27 miliónov korún.
* Do zásobníka? Čo to znamená?
- Finančné prostriedky na výstavbu celoobecnej čističky odpadových vôd a kanalizačného zberača zo severovýchodnej časti dediny budú uvoľnené až začiatkom nového finančného obdobia EÚ v rokoch 2007 – 2008.
* Môžete, pán starosta, predstaviť aj projekt, s ktorým ste neuspeli?
- Jediný projekt, ktorý nám hodnotiaca komisia EÚ neschválila bola rekonštrukcia kultúrneho domu. Napriek tomu však naša obec bola v rámci terajšieho finančného obdobia EÚ mimoriadne úspešná. Nielen v rámci hornej Nitry, kraja, ale i celého Slovenska.