Do života vítali dve knihy, prvotiny Mariána - Krčíka Fáračky a smoking a Smoking a fáračky. Predsedom uvítacej tablice bol spisovateľ Ladislav Ťažký.
Autor Marián Krčík predstavil svoje dvojičky: „Napísal som dve knihy, sú to vlastne dva diely o jednom živote. O odvážnej mladosti a rozvážnom konci produktívneho života banského inžiniera. Kým v prvom dieli s názvom Fáračky a smoking sú opísané príbehy, ktoré som zažil počas môjho 31-ročného pôsobenia v Banských stavbách Prievidza, druhý diel Smoking a fáračky tvoria zážitky a skúsenosti z môjho 15-ročného podnikania v oblasti podzemného inžinierskeho staviteľstva a skúsenosti z ciest po svete. Sú to príbehy autentické, doplnené o niektoré zaujímavosti z histórie i súčasnosti, ktoré majú za cieľ upozorniť čitateľa, čo všetko sa pri robote pod zemou, na zemi a nad zemou môže stať, zažiť, prežiť i – neprežiť.“ Pozoruhodné sú aj filozoficky vtipne štylizované závery príbehov vo forme poučenia. Ako napríklad: Lepšie je byť živý zbabelec než mŕtvy hrdina.
Po uvítaní kníh do života, uvítacími otcami boli Jaroslav Izák, minister životného prostredia a Peter Čičmanec, generálny riaditeľ Hornonitrianskych baní Prievidza, sa ujal slova spisovateľ Ladislav Ťažký. Podotkol, že vo Vydavateľstve Matice slovenskej sa narodil spisovateľ, síce v pokročilejšom veku, ale o to Mariána Krčíka radostnejšie medzi sebou vítajú. Ocenil, že autor v knihách píše o práci, čo sa dnes už nenosí, nie o prepade bánk, vraždách, sexuálnych orgiách a zvrátenostiach, ale o ľuďoch, ktorí vo svojom povolaní často zažívajú horory. Dvojičky zhodnotil slovami: „Napísané sú jednoducho, bez zbytočných ozdôb, bez zbytočných slov, takmer v skratke, pravdivo, bez špekulácií ako dobré ešte zlepšiť. To čo napísal je zrozumiteľné a čitateľsky pútavé. Jeho príbehy majú nielen dokumentárnu, ale aj literárnu hodnotu,“ a autorovi Mariánovi Krčíkovi kládol na srdce: „Pamätaj, že talent ťa robí síce majstrom, ale svedomie človekom. Nedovoľ, aby ti zo svedomia vytrhli národ, čo by si bol bez neho? Duša prázdna a zapredaná. Si predsa jeho svedomím. Čo je proti nemu sláva pochybná? Majstre, váž svoje slová zlatom a vykupuj ich svedomím.“
Sympatické bolo, že na spoločenskej slávnosti uvítania kníh do života nechýbali ani tí, o ktorých Marián Krčík vo svojich knihách píše.
