Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Na vydaj nemala čas

Niet hádam dieťaťa v Prievidzi, ktoré by sa s ňou nestretlo. Pozná ju zrejme každý. Je až neuveriteľné, že odvtedy, čo prišla pred tridsiatimi šiestimi rokmi do Prievidze sa takmer vôbec nezmenila.


Plná optimizmu, vitality a hlavne lásky a porozumenia k deťom. Taká bola teta Magda Malichová a taká je aj dnes, v čase svojich sedemdesiatin.
Cestovateľka
Vďaka je českému prízvuku by len málokoto povedal, že sa narodila na Kysuciach v obci Lutiše. S rodičmi a piatimi súrodencami bývala v dome otcovho strýka. Čoskoro sa Malichovci vydali hľadať lepší život na „Dolniaky“ do Malženíc. No opäť boli len v podnájme. U bohatého gazdu. Do „svojho“ sa početná rodina nasťahovala až po vojne, pri osídľovaní juhomoravského pohraničia. „Odišli sme z južného Slovenska, našli si dom a dostali naň dekrét,“ zaspomínala si Magdaléna Malichová. Dozvedela som sa tiež, že vyštudovala Strednú pedagogickú školu pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Znojme. „Základy pedagogiky a psychológie, ktoré som vtedy získala sú platné dodnes. Základ je v tom, aby sme si uvedomili, že deti sú naši partneri a nie naši podriadení. Musíme sa s nimi tak aj rozprávať. To som sa naučila od svojho triedneho profesora.“ Slová čerstvej sedemdesiatničky neznejú z jej úst len ako fráza. Stačí vidieť ako pracuje s deťmi. Podnecuje ich k samostatnosti, záujmu o veci verejné a schopnosti presadiť sa. Z jej moderného pedagogického prístupu by si mohli brať príklad i mladí učitelia.
Všetko bola len náhoda
Sama hovorí, že len vďaka náhode sa dostala na strednú pedagogickú školu. „Neviem spievať ani maľovať. Našťastie v tom roku sa nerobili talentové skúšky. Inak by ma neboli zobrali. Neskôr som zažila hrôzu. Dozvedela som sa, že náš ročník musí povinne hrať na husle. Zvládla som to na trojku, aj to len kvôli teórii.“ Napriek tomu školu úspešne absolvovala a dostala miestenku z Juhomoravského pohraničia na Severomoravské. V okresnom meste vo Vítkovej u Opavy začala učiť tretiakov. „Nebavilo ma to. Musela som ísť podľa osnov, neustále sa niečoho pridŕžať, obmedzovali ma štyridsaťpäť minútové hodiny. To nebolo pre mňa. Ja mám rada voľnosť.“ Jej ďalší osud opäť určila náhoda. Po dvoch školských rokoch sa stretla s tajomníčkou Pionierskej organizácie Československého zväzu mládeže. Slovo dalo slovo a mladá učiteľka odišla zo školy do Československého pionierskeho tábor v Seči u Chrudimi. „Cestou do som sa zastavila u rodičov. Práve kvitli marhule. Prišla som do Seče a tam bolo dobrých dvadsať centimetrov snehu.“ Práca v krásnom prostredí ju veľmi rýchlo pohltila. Do tábora chodili každé dva mesiace nové deti. Bola to tzv. škola pionierskeho aktívu. Učili sa robiť v dielni, fotografovať, moderovať, pripravovať scenáre, športové a kultúrne akcie. „Všetko čo viem, som sa naučila tam. Robili sme rôzne expedície, mávali sme medzinárodné tábory mieru. Vždy v lete na jeden mesiac prišlo dvanásť delegácií detí z európskych krajín z východu i zo západu – Nóri, Švédi, Fíni, Angličania, Francúzi, z Nemecka, Holanďania, Rakúšania.“ Napriek svojmu veku má teta Magda neuveriteľne dobrú pamäť a spomína si na detaily. Najsilnejším zážitkom z toho obdobia je pre ňu putovný tábor na Dukle. „Boli sme vo Svidníku. Z Prešova prišli vojaci, ktorí zažili boje na Dukle. Vyviezli nás nákladnými autami hore na slovensko–poľské hranice, ktoré sme symbolicky s deťmi oslobodzovali. Brodili sme sa po kolená v snehu. Keď sme sa vrátili, čakali nás na dvore plné kotle čaju. Detská boli uzimené a tak sme do nich dali so súhlasom zdravotníčky liter rumu. To si neviete predstaviť ako tú atmosféru všetci prežívali. Na to nikdy nezabudnem.“
Dvanásť rokov prežila rodáčka z Kysúc v Československom tábore. „Po augustových udalostiach v roku 1968 sme niekoľkokrát doviezli z Prahy do Seče básničky typu Balada o vojakovi a ďalšie. Opisovali sme ich s kolegyňou. O pol roka ich nejaká duša dobrotivá poslala na štátnu bezpečnosť. Samozrejme sa to začalo okamžite vyšetrovať. Netuším na základe čoho vydedukovali, že to vyšlo od nás. Policajti k nám prišli ako na hotovú vec. Mňa to stálo štyri mesiace podmienečne na rok a vylúčenie zo strany. V práci mi naznačili, že by bolo dobré, aby som si našla iné miesto.“
V Prievidzi bol vtedy riaditeľom Domu pionierov Bohumil Vaňo (terajší predseda klubu bôbarov, poz. red.). S Magdalénou sa poznal sedem rokov. „Napísala som mu o svojich problémoch. Odpovedal mi, že ak ma pustia, tak po mňa pošle auto. Dala som výpoveď, dokončila som prácu a o pol roka, 2. februára 1970 som už bola v Prievidzi ako pracovníčka metodického oddelenia v dome pionierov.“ Ďalší zlom pre ňu nastal po nežnej revolúcii. Organizácia, pre ktorú pracovala bola zrazu preč. Dôležité však bolo, že zmyslom života sú deti a práca pre ľudí. Je úplne jedno v akom spoločenskom systéme. I tesne pred dôchodkom si našla svoje miesto. Viedla fotoklub v dome detí a mládeže. Robila námety na mimoškolskú činnosť. Hoci ako päťdesiatsedemročná odišla do dôchodku, pracuje dodnes. Vedie Mladý parlament a nedokázala sa vzdať ani fotografovania. Okrem toho si urobila Pražskú fotografickú školu. Univerzitu tretieho veku v Bratislave odbor psychológia. V súčasnosti je členkou Európskej asociácie zariadení pre voľný čas detí a mládeže.
„Mali by tvrdý režim“
Vždy, keď stretnem Magdalénu Malichovu naskytne sa mi otázka. Prečo človek, ktorý tak zbožňuje deti, nemá svoje vlastné? „Nemala som čas sa vydať. Vo Vítkevej u Opavy som mala veľmi dobrého kamaráta, ale tým, že som odišla do Seče, nemali sme čas sa navštevovať. Chvíľku sme si písali, ale potom sa to skončilo. V Seči u Chrudimi som mala dvoch nápadníkov. Jedného z nich predstavila aj rodine. No čoskoro som začala počúvať reči z dediny, že Franta za mnou chodí iba preto, lebo som učiteľka, a do vzťahu ho tlačí jeho mama. Keď som zistila, že to nie sú len reči, bol koniec. Potom som prišla do Prievidze a už som na vzťahy nemala čas,“ zhrnula svoj súkromný život a dodala: „Ani teraz mi nechýba partner. Chodím do kina, na koncerty, nevynechala som jediné divadelné predstavenie v Prievidzi. Neustále sa niečo učím. Mám tu veľmi dobrých priateľov. Blízky človek je pre mňa kolegyňa Božka Gatialová. Možno, keby som mala vlastné deti, asi by som bola na ne veľmi prísna, tak ako moji rodičia na mňa. Mali by tvrdý režim.“
„Dnešné deti ľutujem“
„Majú málo citových zážitkov. Málo snívajú. Keď im ponúknete, že si urobíme táborák, ohŕňajú nosom. Na jednej strane prejavujú tvrdosť, na druhej strane, keď už sú na mieste veľmi sa im to páči. Tá tvrdosť sa v nich rozpustí. Často ma bolí srdce. Napríklad, nedávno som išla z nákupu z hypermarketu o deviatej večer a dvoj - trojročné deti tam pobehovali okolo rodičov, ktorí popíjali a fajčili.“
Plány a plány
Vždy na maturitnej stretávke Magdaléna hovorí spolužiakom, že mám program na desať životov. „Mám taký sen, aby po mne prebrala foto klub jedna pani učiteľka z Nedožier – Brezian. Výborne fotí. Ja to už chcem odovzdať. Mám zdravotné problémy. Potom by som potrebovala spracovať celý fotografický archív, ale na to by som potrebovala skener, na ktorý teraz nie sú peniaze. Sú v ňom tisíce záberov, veď ročne sme nafotili stovky. Plánujem tiež pripraviť metodický článok na základe práce s mladým parlamentom.“

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  8. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 841
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 662
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 10 139
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 6 348
  5. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 5 482
  6. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 184
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 659
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 069

Blogy SME

  1. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  2. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  3. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  6. Erika Kladna: Australský outback
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Marián Viskupič: Aj v pokazenom koláči sa dajú nájsť chutné hrozienka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 328
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 252
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 494
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 521
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 999
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 552
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 414
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 302
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Aj vo VIII. lige A ObFZ Prievidza sa cez letnú prestávku menili hráčske kádre a tréneri. Martin Škrtel má v Ráztočne ďalšieho známeho spoluhráča.


1 h
Delegácia HBP na čele s banskými záchranármi položila vence pri pamätníkoch na mestskom cintoríne aj na Ulici 29.augusta.

Od najväčšej banskej tragédie uplynulo trinásť rokov, o život prišlo 20 ľudí.


5 h
Nehoda v Prievidzi.

Ťažké zranenia utrpel 8. augusta následkom zrážky s osobným autom na Bojnickej ceste v Prievidzi 32-ročný motocyklista.


TASR 5 h
Teličákovci sa po dobrodružstve vrátili späť do Lehoty pod Vtáčnikom.

Najlepší zážitok, najhorší zážitok, najlepšie jedlo, najväčšie sklamanie a ďalšie naj z cesty Teličákovcov po ceste sa dozviete v článku.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lukáš sa zo stanovačky nevrátil, zomrel po páde zo skaly.


9. aug

Bariéru medzi autami a posedením na okraji cesty bude tvoriť mobilná zeleň.


9. aug

Má ísť do väzenia.


SITA 9. aug

39-ročný muž je nezvestný od včerajšieho rána.


(tn) 9. aug

Blogy SME

  1. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  2. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  3. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  6. Erika Kladna: Australský outback
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Marián Viskupič: Aj v pokazenom koláči sa dajú nájsť chutné hrozienka
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 328
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 252
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 494
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 521
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 999
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 552
  7. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 414
  8. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 302
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu