Všetky ich počas letných prázdnin prečítala expertná skupina a vybrala tridsať nominácií pre detskú porotu. „Za každým listom sa skrýva jedinečný ľudský príbeh, odvaha, nezištná pomoc, odriekanie, priateľstvo. Konať dobro nie je vždy ľahké ani samozrejmé. Je to však jediná cesta ako podporiť ľudskosť v nás,“ povedala pre MY Hornonitrianske noviny Alexandra Fischerová, realizátorka projektu.
O tom, ktorý z dobrých skutkov získa ocenenie Detský čin roka 2006 rozhodnú deti. Budú udeľovať svoje hlasy tým príbehom, ktoré ich najviac oslovili. Tridsať dobrých skutkov je rozdelených do šiestich kategórií – Záchrana života, Pomoc v rodine, Pomoc rovesníkom, Pomoc iným ľuďom, pomoc prírode a Dobrý nápad.
Do siedmeho ročníka projektu, čestnú záštitu nad ním má Ministerstvo školstva SR, poslali svoje práce aj deti z hornej Nitry. Veríme, že zaujmú a získajú dostatok hlasov. Zaslúžia si to.
Cesta za „nezávislosťou“
Takto nazvala svoj príbeh Lucia Jelenčíková. Podnetom k dobrému skutku bol článok, ktorý sme uverejnili v našich novinách na sklonku roku 2005 pod titulkom Spoveď feťákovej matky. Možno si pamätáte na príbeh mladého chlapca, ktorý fetoval. Deviatačky zo ZŠ Malonecpalská v Prievidzi sa mu rozhodli pomôcť. Vďaka ich zaangažovanosti dostal začiatkom tohto roka šancu a mohol postúpiť detoxikačnú liečbu v liečebnom ústave na Prednej hore. Mohol. Vydržal však len dvanásť dní. Bola snaha Lenky Meliškovej, Oľgy Bartoňovej, Kristíny Martincove a Iny Novákovej zbytočná? Pýta sa Lucia Jelenčíková, ktorá o ich skutku napísala a poslala ho do kategórie Pomoc rovesníkom. Odpovedá si: „Určite nie. A pokiaľ sa medzi nami nájde viac ľudí ochotných pomáhať, aj on, 18-ročný mladý muž, má šancu opäť vykročiť a kráčať po ceste k „nezávislosti“.
Dobrý nápad
Aj o ňom sme na stránkach Prieboja informovali. V skratke: Žiaci ZŠ na Malonecpalskej ulici v Prievidzi zistili z ankety ktorú pripravili, že ich rovesníci nevedia správne poskytovať prvú pomoc. Vytlačili letáky ako na to, navštevovali krúžok prvej pomoci, potom zorganizovali kurz pre ostatných spolužiakov a napokon poslali list Slovenskému Červenému krížu a Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva v Prievidzi, aby organizovali kurzy prvej pomoci na všetkých základných školách v okresnom meste. Uvidíme, či sa tento dobrý nápad v novom školskom roku ujme, veríme, že Lenka Jusková nám o tom podá správu.
Pomoc rovesníkom
Do tejto kategórie poslala príspevok Jana Todorová, trieda učiteľka 9. C triedy ZŠ P. J. Šafárika v Prievidzi. Opísala humánny čin triedy a žiaka Janka Repiského. Okrem iného uvádza: „V piatom ročníku sme sa spoznávali, tvoril sa nový kolektív. Medzi žiakmi bol Michal Krištín, jeho matka mi povedala, že lekári mu diagnostikovali ochorenie svalová dystrofia. Dovtedy som sa nestretla s takým ochorením. Preštudovala som si o ňom, čo bolo dostupné i s pomocou Michalovej matky. V piatom a šiestom ročníku Michal ešte chodil, ale jeho stav sa zhoršoval, v máji 2003 mu pohyb robil taký problém, že musel mať invalidný vozík. Aj napriek tomu sa začlenil do života triedneho kolektívu. Michal chodil s nami na všetky výlety, zúčastňoval sa na triednych podujatiach. Všade bol so svojou matkou a kamarátom z triedy Jankom Repiským, bez ktorého by si Michalova mama len ťažko poradila. Od siedmeho ročníka sme mali triedu na prízemí, aby sa vyhlo schodom. Niektoré odborné učebne však boli na 1. a 2. poschodí. Michal sa zúčastnil vyučovania v učebniach vďaka podpore spolužiakov, ale hlavne Janka Repiského, ktorý ho vynášal na rukách po 72 schodoch takmer denne, bez reptania a odporu. Počas prestávok ho spolužiaci a Janko vzali na prechádzku po chodbách prízemia školy.
Myslím si, že takáto nezištná pomoc spolužiakov a Janka je príkladom pre ostatné deti aj dospelých,“ dodáva Jana Todorová.
Úbohé žaby
Už samotný názov príspevku napovedá, o čom bude reč. O žabkách píše Lucia Ondriašová z Prievidze, zaradený bol do kategórie Pomoc prírode. „Na našom dvore sa zrazu objavili žaby. Spozorovali to aj chalani, sú to takí malí diablici. Jednu chytili. Mala o jednu nožičku menej. Nuž a nezbedníci to chceli využiť. Vzali žabku a chceli do nej strieľať guličkovou pištoľou. Išla som za nimi, že chcem s nimi tiež zahrať. Súhlasili. Položili žabku, chceli vystreliť, lenže nevedeli, že som im vybrala všetky guličky. Keď sa pokúšali opraviť pištoľ, chytila som žabku a utiekla som. Podvečer som ju pustila do neďalekého potoka. Všetkých chalanov som vystríhala, aby to nerobili, lebo uvidia čo s nimi urobím.
Hlasovanie
V tomto mesiaci bude tridsať nominovaných detských skutkov poslaných späť do škôl. Tie, ktoré sme vám priblížili sa dostali do užšieho výberu. Záleží len od detskej poroty ako bude hlasovať. Každý jeden by si však určite zaslúžil ocenenie Detský čin roka 2006.
Autor: vká