Nešlo však o propagáciu alhkoholického nápoja, ale o skratky slov radosť, úsmev a mladosť. Hybnou silou celého súboru bola Milka Pekárová, dnes Vaňová a jej kamarátka Marta Líšková – Dubcová. Pracovali pod patronátom zväzu mládeže, hasičského zboru a červeného kríža. Stretávali sa v dvoroch a komorách niektorých členov, v hasičskej zbrojnici a neskôr i v drevenom kultúrnom dome, ktorý si sami postavili. Mládež pripravila v tej dobe viac ako sto vystúpení v okolitých obciach, na Jankovom vŕšku, v družobnom meste Šumperk. Nacvičili i kompletné divadelné predstavenie Kubo, s ktorým sa predstavili v prievidzskom kultúrnom dome a divadelnú hru Horí.
Po pol storočí si polovica bývalých členov súboru zaspomínala na spoločné začiatky. Aj napriek dôchodkovému veku, šedinám a vráskam sa opäť cítili ako plní sily a nových nápadov. Nezostalo však len pri spomínaní. Pre svojich kamarátov v z klubu dôchodcov v Necpaloch pripravili vlastný dvadsaťminútový program. Jeho hlavným bodom bol muzikál, o láske. Nezabudli však ani na šiestich členov súboru, ktorý sa okrúhleho výročia nedožili.
