Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Napriek detskej obrne má energie na rozdávanie

Krásne dlhé vlasy, pekná tvár, podmanivý úsmev. Aj takto, pár slovami, by sme mohli charakterizovať 20-ročnú Vladimíru Cabukovú z Handlovej. Na svet prišla naozaj ako krásne dievčatko.

No priniesla si so sebou aj chorobu – detskú obrnu. Navyše v najťažšej forme. Nemôže chodiť, ruky používa obmedzene, postihnutý má aj mozog. Napriek všetkému je to slečna, ktorá oplýva optimizmom, množstvom energie a plánov do budúcnosti.

V lavici s mamou
„Rodičia ma vychovávali tak, ako mojich súrodencov, napriek tomu, že som chorá,“ vraví Vladka a dodáva: „Rovnako sa so mnou hrali, dávali mi veľa lásky. Správali sa ku mne, ako by som bola zdravá.“ Lekári jasne naznačili, že Vladka môže žiť alebo prežívať. Žiť, znamenalo zaradiť ju do „normálneho“ života, poskytnúť jej napríklad vzdelanie. „Do ničoho sme však našu dcéru nenútili,“ vraví jej matka Marcela. Pre vzdelávanie sa naozaj rozhodla sama. Kým iné deti brali návštevu školy ako povinnosť, Vladka, naopak, za obrovskú radosť. „Bola som šťastná, že sa môžem učiť. Veľmi ma to bavilo. Chcela som načerpať čo najviac informácií. Navyše, chcela som byť medzi rovesníkmi, stretávať sa s nimi, mať kamarátov. Nebolo to ľahké, no do školy som chodila veľmi rada.“
Jednoduché to Vladka skutočne nemala, rovnako ako jej mama. Tá s ňou pravidelne sedela v školskej lavici. „Keď sme išli domov z vyučovania, nechcela som o škole ani počuť. No Vladka všetko intenzívne prežívala, nevydržala o tom nehovoriť. Nebola som tá, ktorá by ju do niečoho ´tlačila´, ona sama určovala, čo chce. Škola ju neuveriteľne bavila. Keď prišla zima a my sme kvôli snehu nemohli ísť na vyučovanie, Vladka trpela. Mrzelo ju, že nemôže byť pri všetkom, čo sa na hodinách deje, čo prežívajú jej spolužiaci. Samozrejme, doma sme sa učili a neraz bola Vladka ďaleko dopredu v učení, ako jej rovesníci. Napriek tomu jej atmosféra školy veľmi chýbala. Nikdy nemala rada ani prázdniny. Nie preto, že by sa počas nich doma napríklad nudila. No ona školu milovala. Kým iné deti s vysvedčením v ruke s radosťou odchádzali na prázdniny, Vladka plakala. Niektorí sa jej aj pýtali, či je to kvôli zlým známkam na vysvedčení. A ona len túžila po vzdelávaní a kontakte s rovesníkmi,“ spomína mama Marcela.
Spolužiaci ju v škole prijímali najskôr rozpačito. Nevedeli, čo môžu od nej očakávať. Vladka im však s obrovskou trpezlivosťou vysvetľovala, aká je jej choroba. Väčšinou to pochopili a radi ju prijali medzi seba. S posmechom, či nepríjemnými narážkami sa stretla veľmi málo. „Ak sa to stalo, pomyslela som si o tom svoje a nezaoberala som sa tým,“ vraví sebavedome Vladka. Rezervovane k nej pristupovali zo začiatku pedagógovia. Neverili, že sa dokáže učiť, držať tempo so zdravými deťmi. Rýchlo zistili, že to tak nie je. Keď Vladka niekoľko dní z rôznych príčin nemohla prísť do školy, chýbala im. Tvrdili, že vyučovanie už nie je také, ako keď tam je.


Prvá lastovička
Vladka sa stala prvým zdravotne postihnutým dieťaťom, ktoré navštevovalo školu v Handlovej. A nebolo to ľahké. Do budovy základnej školy viedlo niekoľko schodov. Dostať sa cez ne s vozíčkom bolo problematické. Vedenie vzdelávacej inštitúcie nechcelo robiť žiadne stavebné úpravy. „Pomohli sme si tým, že sme z dreva vyrobili nájazd, ktorý Vladke pomohol dostať sa do školy. Niektorí túto drevenú konštrukciu nazvali ´kurníkom´. Mrzelo nás to, no neskôr sa tento ´kurník´ stal užitoční aj pre iných. Napríklad pre tých, ktorí mali rôzne pohybové problémy. Keď dcéra končila základnú školu, poprosili nás, či by sme im drevenú konštrukciu nenechali. Vedeli totiž, že k nim bude chodiť ďalší žiak na vozíčku. Vladka však bola prvá, ktorá túto bariéru narušila.“
Stredná škola nebola tiež pre ňu „prechádzkou ružovou záhradou“. Prijali ju na obchodnú akadémiu, dnes Združenú strednú školu obchodu a služieb v Handlovej. Lekári jej odporúčali, aby maturitu odložila, Vladka nechcela. Skúšku dospelosti zvládla, členovia maturitnej komisie boli z jej vedomostí nadšení. Úspešne teda zvládla odbor obchod a marketing. Nechcela zostať ani chvíľu nečinná, hľadala si zamestnanie. Žiaľ, neúspešne. Lekári jej odporučili, aby si oddýchla, načerpala nové sily a potom sa pustila do hľadania práce.
Pred pár mesiacmi ju prijal aj primátor Handlovej. Predostrela mu svoj projekt. „Nebol to môj nápad. S myšlienkou vybudovania centra, kde by sa stretávali starší ľudia, rovnako postihnutí v mojom veku a napríklad drogovo závislí, prišla moja pani učiteľka na základnej školy Mária Čaklošová. Žiaľ, dnes už nieje medzi nami. Ona videla ako dokážem s ľuďmi komunikovať, pomáhať im, aj keď sama potrebujem pomoc. Ja však ľudí povzbudzujem dobrým slovom, postihnutým, ako som ja, dokážem vliať energiu. Centrum podľa mojich predstáv sa však zatiaľ nepodarilo vytvoriť. No nestrácam nádej.“ Vladka bola v tomto smere aktívna už v škole, organizovala napríklad finančnú zbierku pre ľudí so svalovou dystrofiou. Ako vraví jej mama, „dcéra je neustále aktívna, zastaví sa až večer, keď ide spať.“

Bariéry
Pani Marcela je pre svoju dcéru asistentkou, pomáha jej so všetkým, čo chce zrealizovať. „Sme radi, že ju máme doma, že môže žiť v kruhu rodiny. Navštívila niekoľko ústavov, vie, aká je tam atmosféra. Deti sú utiahnuté, akoby bez života. Vladka sa pre nich okamžite stala slniečkom, ktoré ich povzbudzuje, dodáva im optimizmu a chuti do života. Nikdy ju nechceli pustiť domov.“
Život postihnutého dieťaťa v rodine však prináša aj nemálo komplikácií. Bariér, s ktorými sa chorý na vozíčku stretne, je neúrekom. „Bývame na piatom poschodí. Ak sa pokazí výťah, nikam nemôžeme ísť, musíme počkať, kým ho opravia. Vybavovanie na úradoch je tiež zložité. Napríklad na našom mestskom úrade vybudovali bezbariérový vstup do budovy, žiaľ, najdôležitejšie kancelárie sú na vyšších poschodia a výťah tam nie je. Podobných príkladov by som našla neúrekom, či už v Handlovej alebo v Prievidzi. Samozrejme, niečo sa zlepšilo, pribudli napríklad nájazdy na chodníky, no je to stále málo. Boli sme aj v zahraničí a presvedčili sme sa, že tam pre postihnutých ľudí robia ďaleko viac. U nás na nich zabúdame,“ smutne konštatuje pani Marcela.
Napriek týmto bariéram žije Vladka aktívnym životom, s rodičmi chodí na podujatia v meste, navštívila viaceré hrady a zámky na Slovensku, či safaripark v Rakúsku. Dokonca sa aj súťažne venovala netradičnému športu boccia a aj vďaka nemu sa dostala do zahraničia.

Dobro za dobro
Snov a plánov, napríklad aj pracovných, má Vladka neúrekom. No veľmi o nich nechce hovoriť. „Stretla som sa s tým, že som niečo verejne povedala a iní môj nápad zneužili. Preto som opatrná. Ale prezradím, že by som možno chcela ešte študovať na vysokej škole. Najradšej ´veterinu´, pretože milujem zvieratká, no vzhľadom na moje postihnutie to nie je možné. Mama mi vraví, že by som mohla skúsiť právo alebo psychológiu, možno to bude nejaká sociálna práce. Uvidím...“ Nevylučuje, že by v budúcnosti možno aj podnikala, ale bolo by to zložité.
Veľký sen si splnila, keď sa stretla v Prievidzi s členmi skupiny No Name. „Milujem túto kapelu. Chcela som ich po koncerte len pozdraviť a povedať im, že ich mám rada a oni sa so mnou rozprávali celú hodinu! Bol to pre mňa obrovský zážitok.“
A do tretice sen. Vladka by raz chcela ísť na Floridu za delfínmi do rehabilitačného centra. Veľa o ňom čítala na internete. „Uvedomujem si však, že je to veľmi drahá záležitosť, stálo by nás to niekoľko stotisíc korún.“ Pani Marcela svoju dcéru dopĺňa: „Povedali sme si, že budeme pomaličky šetriť. A ktovie, možno sa na nás usmeje šťastie a nejaké peniaze vyhráme. Ak by sa to stalo, v prvom rade by sme však pomohli podobne postihnutým ľuďom, ako je Vladka. Stretli sme sa v živote s rôznymi ľuďmi a bolo medzi nimi veľa dobrých. A moja dcéra sa riadi heslom, že keď dobro dostala, dobro chce aj rozdávať.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 380
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 15 225
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 13 096
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 091
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 542
  6. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 663
  7. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 6 605
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 584
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 326
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 6 177
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Pozor na snehové jazyky a záveje

Slovenský hydrometeorologický ústav vydal výstrahu prvého stupňa pred snehovými závejmi a jazykmi.

Na cestách pozor na snehové jazyky.

Cesty na Slovensku sú zjazdné, pozor však treba dať na hmlu a poľadovicu

Všetky sledované úseky diaľnic, rýchlostných komunikácií, horských priechodov a ciest na Slovensku sú momentálne zjazdné.

Ilustračné foto.

Počet nehôd na krajských cestách v roku 2020 klesol, zomrelo pri nich 26 ľudí

Nehodovosť na cestách Trenčianskeho kraja v minulom roku rapídne klesla.

Nehoda sa stala pri železničnom priecestí medzi Kalnou nad Hronom a Veľkým Ďurom.

FOTO: Činnosť bobra neďaleko Prievidze môže spôsobiť aj záplavu

Pole a frekventovanú cestu pri Prievidzi nedávno zaliala voda. Išlo o vyliatie melioračného kanála. Ľudia si však pri tejto udalosti všimli, že problémy v budúcnosti môže spôsobiť aj hrádza, ktorú si na rieke vytvoril zákonom chránený živočích.

Bobria hať podľa odborníkov môže spôsobiť záplavu.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Informácie o skríningovom testovaní v Martine

Zatiaľ je v meste k dispozícií deväť funkčných odberových miest, celoplošne sa v metroplote Turca bude testovať najmä počas víkendu.

V Banskej Bystrici nahlásili hromadné prepúšťanie 1 486 zamestnancov

Ohrození sú zamestnanci z oblasti poštových služieb, ide o avizované prepúšťanie v Slovenskej pošte.

Zoznam mobilných odberových miest v Turci

Tieto mobilné odberové miesta fungujú už dlhšie, ďalšie odberové miesta budú mestá a obce vytvárať.

Už ste čítali?