Piatok, 30. júl, 2021 | Meniny má LibušaKrížovkyKrížovky

Napriek detskej obrne má energie na rozdávanie

Krásne dlhé vlasy, pekná tvár, podmanivý úsmev. Aj takto, pár slovami, by sme mohli charakterizovať 20-ročnú Vladimíru Cabukovú z Handlovej. Na svet prišla naozaj ako krásne dievčatko.

No priniesla si so sebou aj chorobu – detskú obrnu. Navyše v najťažšej forme. Nemôže chodiť, ruky používa obmedzene, postihnutý má aj mozog. Napriek všetkému je to slečna, ktorá oplýva optimizmom, množstvom energie a plánov do budúcnosti.

V lavici s mamou
„Rodičia ma vychovávali tak, ako mojich súrodencov, napriek tomu, že som chorá,“ vraví Vladka a dodáva: „Rovnako sa so mnou hrali, dávali mi veľa lásky. Správali sa ku mne, ako by som bola zdravá.“ Lekári jasne naznačili, že Vladka môže žiť alebo prežívať. Žiť, znamenalo zaradiť ju do „normálneho“ života, poskytnúť jej napríklad vzdelanie. „Do ničoho sme však našu dcéru nenútili,“ vraví jej matka Marcela. Pre vzdelávanie sa naozaj rozhodla sama. Kým iné deti brali návštevu školy ako povinnosť, Vladka, naopak, za obrovskú radosť. „Bola som šťastná, že sa môžem učiť. Veľmi ma to bavilo. Chcela som načerpať čo najviac informácií. Navyše, chcela som byť medzi rovesníkmi, stretávať sa s nimi, mať kamarátov. Nebolo to ľahké, no do školy som chodila veľmi rada.“
Jednoduché to Vladka skutočne nemala, rovnako ako jej mama. Tá s ňou pravidelne sedela v školskej lavici. „Keď sme išli domov z vyučovania, nechcela som o škole ani počuť. No Vladka všetko intenzívne prežívala, nevydržala o tom nehovoriť. Nebola som tá, ktorá by ju do niečoho ´tlačila´, ona sama určovala, čo chce. Škola ju neuveriteľne bavila. Keď prišla zima a my sme kvôli snehu nemohli ísť na vyučovanie, Vladka trpela. Mrzelo ju, že nemôže byť pri všetkom, čo sa na hodinách deje, čo prežívajú jej spolužiaci. Samozrejme, doma sme sa učili a neraz bola Vladka ďaleko dopredu v učení, ako jej rovesníci. Napriek tomu jej atmosféra školy veľmi chýbala. Nikdy nemala rada ani prázdniny. Nie preto, že by sa počas nich doma napríklad nudila. No ona školu milovala. Kým iné deti s vysvedčením v ruke s radosťou odchádzali na prázdniny, Vladka plakala. Niektorí sa jej aj pýtali, či je to kvôli zlým známkam na vysvedčení. A ona len túžila po vzdelávaní a kontakte s rovesníkmi,“ spomína mama Marcela.
Spolužiaci ju v škole prijímali najskôr rozpačito. Nevedeli, čo môžu od nej očakávať. Vladka im však s obrovskou trpezlivosťou vysvetľovala, aká je jej choroba. Väčšinou to pochopili a radi ju prijali medzi seba. S posmechom, či nepríjemnými narážkami sa stretla veľmi málo. „Ak sa to stalo, pomyslela som si o tom svoje a nezaoberala som sa tým,“ vraví sebavedome Vladka. Rezervovane k nej pristupovali zo začiatku pedagógovia. Neverili, že sa dokáže učiť, držať tempo so zdravými deťmi. Rýchlo zistili, že to tak nie je. Keď Vladka niekoľko dní z rôznych príčin nemohla prísť do školy, chýbala im. Tvrdili, že vyučovanie už nie je také, ako keď tam je.


Prvá lastovička
Vladka sa stala prvým zdravotne postihnutým dieťaťom, ktoré navštevovalo školu v Handlovej. A nebolo to ľahké. Do budovy základnej školy viedlo niekoľko schodov. Dostať sa cez ne s vozíčkom bolo problematické. Vedenie vzdelávacej inštitúcie nechcelo robiť žiadne stavebné úpravy. „Pomohli sme si tým, že sme z dreva vyrobili nájazd, ktorý Vladke pomohol dostať sa do školy. Niektorí túto drevenú konštrukciu nazvali ´kurníkom´. Mrzelo nás to, no neskôr sa tento ´kurník´ stal užitoční aj pre iných. Napríklad pre tých, ktorí mali rôzne pohybové problémy. Keď dcéra končila základnú školu, poprosili nás, či by sme im drevenú konštrukciu nenechali. Vedeli totiž, že k nim bude chodiť ďalší žiak na vozíčku. Vladka však bola prvá, ktorá túto bariéru narušila.“
Stredná škola nebola tiež pre ňu „prechádzkou ružovou záhradou“. Prijali ju na obchodnú akadémiu, dnes Združenú strednú školu obchodu a služieb v Handlovej. Lekári jej odporúčali, aby maturitu odložila, Vladka nechcela. Skúšku dospelosti zvládla, členovia maturitnej komisie boli z jej vedomostí nadšení. Úspešne teda zvládla odbor obchod a marketing. Nechcela zostať ani chvíľu nečinná, hľadala si zamestnanie. Žiaľ, neúspešne. Lekári jej odporučili, aby si oddýchla, načerpala nové sily a potom sa pustila do hľadania práce.
Pred pár mesiacmi ju prijal aj primátor Handlovej. Predostrela mu svoj projekt. „Nebol to môj nápad. S myšlienkou vybudovania centra, kde by sa stretávali starší ľudia, rovnako postihnutí v mojom veku a napríklad drogovo závislí, prišla moja pani učiteľka na základnej školy Mária Čaklošová. Žiaľ, dnes už nieje medzi nami. Ona videla ako dokážem s ľuďmi komunikovať, pomáhať im, aj keď sama potrebujem pomoc. Ja však ľudí povzbudzujem dobrým slovom, postihnutým, ako som ja, dokážem vliať energiu. Centrum podľa mojich predstáv sa však zatiaľ nepodarilo vytvoriť. No nestrácam nádej.“ Vladka bola v tomto smere aktívna už v škole, organizovala napríklad finančnú zbierku pre ľudí so svalovou dystrofiou. Ako vraví jej mama, „dcéra je neustále aktívna, zastaví sa až večer, keď ide spať.“

Bariéry
Pani Marcela je pre svoju dcéru asistentkou, pomáha jej so všetkým, čo chce zrealizovať. „Sme radi, že ju máme doma, že môže žiť v kruhu rodiny. Navštívila niekoľko ústavov, vie, aká je tam atmosféra. Deti sú utiahnuté, akoby bez života. Vladka sa pre nich okamžite stala slniečkom, ktoré ich povzbudzuje, dodáva im optimizmu a chuti do života. Nikdy ju nechceli pustiť domov.“
Život postihnutého dieťaťa v rodine však prináša aj nemálo komplikácií. Bariér, s ktorými sa chorý na vozíčku stretne, je neúrekom. „Bývame na piatom poschodí. Ak sa pokazí výťah, nikam nemôžeme ísť, musíme počkať, kým ho opravia. Vybavovanie na úradoch je tiež zložité. Napríklad na našom mestskom úrade vybudovali bezbariérový vstup do budovy, žiaľ, najdôležitejšie kancelárie sú na vyšších poschodia a výťah tam nie je. Podobných príkladov by som našla neúrekom, či už v Handlovej alebo v Prievidzi. Samozrejme, niečo sa zlepšilo, pribudli napríklad nájazdy na chodníky, no je to stále málo. Boli sme aj v zahraničí a presvedčili sme sa, že tam pre postihnutých ľudí robia ďaleko viac. U nás na nich zabúdame,“ smutne konštatuje pani Marcela.
Napriek týmto bariéram žije Vladka aktívnym životom, s rodičmi chodí na podujatia v meste, navštívila viaceré hrady a zámky na Slovensku, či safaripark v Rakúsku. Dokonca sa aj súťažne venovala netradičnému športu boccia a aj vďaka nemu sa dostala do zahraničia.

Dobro za dobro
Snov a plánov, napríklad aj pracovných, má Vladka neúrekom. No veľmi o nich nechce hovoriť. „Stretla som sa s tým, že som niečo verejne povedala a iní môj nápad zneužili. Preto som opatrná. Ale prezradím, že by som možno chcela ešte študovať na vysokej škole. Najradšej ´veterinu´, pretože milujem zvieratká, no vzhľadom na moje postihnutie to nie je možné. Mama mi vraví, že by som mohla skúsiť právo alebo psychológiu, možno to bude nejaká sociálna práce. Uvidím...“ Nevylučuje, že by v budúcnosti možno aj podnikala, ale bolo by to zložité.
Veľký sen si splnila, keď sa stretla v Prievidzi s členmi skupiny No Name. „Milujem túto kapelu. Chcela som ich po koncerte len pozdraviť a povedať im, že ich mám rada a oni sa so mnou rozprávali celú hodinu! Bol to pre mňa obrovský zážitok.“
A do tretice sen. Vladka by raz chcela ísť na Floridu za delfínmi do rehabilitačného centra. Veľa o ňom čítala na internete. „Uvedomujem si však, že je to veľmi drahá záležitosť, stálo by nás to niekoľko stotisíc korún.“ Pani Marcela svoju dcéru dopĺňa: „Povedali sme si, že budeme pomaličky šetriť. A ktovie, možno sa na nás usmeje šťastie a nejaké peniaze vyhráme. Ak by sa to stalo, v prvom rade by sme však pomohli podobne postihnutým ľuďom, ako je Vladka. Stretli sme sa v živote s rôznymi ľuďmi a bolo medzi nimi veľa dobrých. A moja dcéra sa riadi heslom, že keď dobro dostala, dobro chce aj rozdávať.“

Najčítanejšie na My Horná Nitra

Inzercia - Tlačové správy

  1. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  2. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  3. Jeden deň na Bratislavu nestačí
  4. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  5. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  6. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  7. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  8. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  10. Lenivý brunch s Muchom
  1. Motorkárska výstroj v lete: ako jazdiť aj v horúčavách?
  2. Košická štvrť je súčasťou odpadového experimentu.
  3. Kúpa vozidla cez inzerát či od malého predajcu je rizikovejšia
  4. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021
  5. Vyberte sa na výlet s cyklobusom
  6. Nepodceňujte rozmiestnenie zásuviek a vypínačov
  7. Hrotka: Sporiteľne ťahajú za kratší koniec. Musíme reagovať
  8. Slováci čoraz viac nakupujú pivo vo vratných fľašiach
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Work-life balance: Technológie pre život v rovnováhe
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 7 601
  2. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky 4 132
  3. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 3 551
  4. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 3 506
  5. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 413
  6. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 328
  7. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 3 216
  8. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké? 2 645
  9. Jeden deň na Bratislavu nestačí 2 369
  10. Dovolenka v Turecku: Skvelé hotely na leto 2021 1 971
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Premiér na návšteve bojnickej nemocnice.

Miera zaočkovanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska rozhodne o tom, ako silno tam udrie tretia vlna pandémie nového koronavírusu. Uviedol to premiér Eduard Heger po návšteve Nemocnice s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach.


TASR 5 h

Týždenník MY Hornonitrianske noviny spustil obľúbenú súťaž, v ktorej sa hrá o skvelé ceny.


(pd) 9 h
Malá Čausa (v bordovom) do aktuálnej sezóny nezasiahne.

Bolo to mierne prekvapenie, alebo sa to dalo čakať? Pandémia koronavírusu nemala ani po druhom anulovaní líg veľké následky. Jeden klub z prievidzského okresu však padol za obeť súčasným podmienkam.


11 h

Včelár Rudolf Schwarz patrí medzi najskúsenejších nielen v rodnej Malinovej, ale aj v širšom okolí. Včely sú jeho veľkým koníčkom a dokáže o nich aj pútavo rozprávať. Pravidelne pripravuje besedy a ukážky chovu včiel aj pre deti.


Pavol Remiaš 14 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mesto hygienikov o konaní hromadnej akcie neinformovalo.


12 h

Pri dopravnej nehode sa zranili štyria ľudia, z toho dve deti.


12 h

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 28. júl

Nárazu podľahla 77-ročná žena.


29. júl

Už ste čítali?