Železničná trať Veľké Bielice – Prievidza slávila storočnicu. Pohľad to bol skutočne impozantný, vidieť parnú lokomotívu v plnej kráse nemožno v našich končinách totiž každý deň.
V týchto dňoch budú železnice na hornej Nitre opäť sláviť jubileá. Trať Veľké Bielice – Prievidza si pripomenie 110. výročie a trať Handlová – Horná Štubňa oslávi svoje 75. narodeniny. Pri storočnici železnice v Prievidzi odznelo v médiách veľa informácií, dnes sa budeme preto venovať „mladšej“ železnici.
Môže za to uhlie
Pri preprave handlovského uhlia chýbalo železničné spojenie na stredné Slovensko. Z rôznych alternatív uspel projekt – vybudovať železničnú trať Handlová – Horná Štubňa. Nebolo to však jednoduché. Okolie Handlovej, s lesnatými reťazcami hôr, sopečnými kopcami, úbočiami je síce prekrásne, staviteľom železnice však spôsobovalo nemalé problémy. Od geologického prieskumu, po budovanie mostov, priepustov, tunelov oporných a zárubných múrov. Prípravné práce začali v novembri 1927. Najťažšie stavebné úseky realizovali podnikateľské združenia z Čiech, slovenské firmy mali na starosti menej náročné diela. 
Skôr než sa v tom čase dostupné mechanizmy zahryzli do terénu, museli budovatelia trate zabezpečiť k jednotlivým úsekom dopravu stavebného materiálu. V rôznych stavebných miestach a v lomoch postavili šesť koľajových a jednu vysunutú lanovú dráhu, no a samozrejme ubytovňu pre robotníkov. Značná časť z nich bola síce ubytovaná v blízkych obciach, bolo však potrebné zabezpečiť ubytovanie pre ďalších. Kolónie vyrástli v blízkosti jednotlivých stavenísk, najväčšia na handlovskej strane Bralského tunela. Žilo v nich 450 slobodných robotníkov a 76 rodín. V kolónii bol vodovod, stravovali sa v jedálni a v bufetoch, manželky robotníkov pracovali v kuchyni, roznášali na pracoviská stravu, upratovali. Deti sa učili v Obecnej škole v Sklenom.
Na železničnej trati medzi Handlovou a Hornou Štubňou, dlhá je len 18 600 metrov, bolo postavených 76 cestných a 67 železničných stavieb. Všetky boli projektované a vybudované tak, že dodnes nie sú v podstate narušené a dotvárajú horský charakter kraja, tunely, mosty a viadukty tvoria priam umelecké dielo.
Najviac robotníkov (4220) tu pracovalo v roku 1930. Počas výstavby sa na tomto úseku stalo 641 pracovných úrazov, dvanásť bolo smrteľných. Celá trať bola daná do prevádzky 21. decembra 1931. Prvú jazdu parného vlaku zasneženou krajinou prirovnal jeden z cestujúcich k svadbe, na ktorej si podávajú ruky švárny Turiec a spanilá Nitra.
Cestujte s nami
Pokiaľ sa rozhodnete cestovať vlakom z Handlovej do Hornej Štubne a odtiaľ do Vrútok a Zvolena, mali by ste vedieť, že handlovská staničná budova už nie je pôvodná, ktorú postavili v roku 1912. Slúžila do roku 1980, kedy bola nahradená novou, modernejšou. Čo na vás čaká počas cesty?
Po prekonaní svahovitého terénu za Handlovou pokračuje železnica po Pstruhárskom viadukte, ktorý v najvyššom mieste dosahuje výšku 16 m. Z neho vchádza vlak do Pstruhárskeho tunela, ktorý je akousi vstupnou bránou do zaujímavého horského terénu a v jazde pokračuje Hajnickým tunelom. Po jeho zdolaní, má len 104 metrov, trať pokračuje po Chotárskom viadukte, ponad Pekelským potokom smeruje do ďalšieho, tretieho tunela, ktorý nesie názov podľa potôčika. Za ním je prvá zastávka – Remata, za ňou Bralský viadukt dlhý takmer kilometer, preklenujúci roklinu pred handlovským portálom Bralského tunela. Ten bol svojou dĺžkou (3011 m) až do roku 1940 najdlhším tunelom v našej republike. Prezradíme o ňom, že ho robotníci stavali tri roky, práce sťažovala voda, vyvierajúca zo skalných puklín. Dokonca z nej vytryskol prameň, z ktorého je dodnes Handlová zásobovaná pitnou vodou. Za jej znečistenie, došlo k nemu v minulosti pri havárii rušňa, dostali železnice pokutu, dnes musia dodržiavať vydané ekologické opatrenia.
V súvislosti s Bralským tunelom si skôr narodení železničiari spomínajú na množstvo príhod. Keďže v ňom nebolo dostatočné vetranie, parné rušne mohli kúriť len s uhlím s malým obsahom síry, nesmeli v ňom zastaviť, vlaková čata mala v rezerve plynové masky. Napriek opatreniam, uvádza sa v Pamätnej knihe Železničnej stanice Handlová, sa 20. marca 1938 otrávila celá vlaková osádka uhoľným dymom. Rušňovodič omdlel, kurič vlak zastavil, sprievodca omámený plynom omdlel, spadol pod kolesá vlaku a zahynul. No nielen na tento smutný príbeh spomínajú. Veselší je ten, keď členovi vlakovej osádky, ktorému bolo nevoľno, pretože sa priotrávil, museli v stanici Sklené naliať kalištek koňaku. Odvtedy bolo údajne zle každému, a tak toto nariadenie rýchlo zrušili.
Železničná trať po vyústení z Bralského tunela smeruje do Skleného pri Handlovej, pokračuje údolím rieky Turiec, skôr však než vlak príde do konečnej stanice – Hornej Štubne, musí prejsť Štubnianskym tunelom.
Ako sme už spomenuli, väčšina stavieb, ktorá vznikla na trati i popri nej, je v podstate neporušená. Posledná väčšia oprava železničného zvršku bola v roku 1981, postaralo sa o ňu železničné vojsko.
