Podľa slov starostky obce Zdenky Hlivovej, mimochodom bola žiačkou pani Margaréty, manželia Flimelovci patria k tým občanom, o ktorých hodno napísať pár riadkov. A tak sme sa vybrali na návštevu.
000
„Vitajte u nás, nech sa páči, posaďte sa,“ s týmito slovami ma privítali vo svojom domčeku 80-roční manželia Flimelovci z Nitrianskeho Rudna, ktorí spoločným životom bok po boku kráčajú už viac ako pol storočia. Už od prvej chvíle si ma získali svojím pozitívnym myslením, nadhľadom, inteligenciou a hlavne humorom. Hneď ako som sa usadila, začal pán Ladislav v prítmí obývacej izby spomínať na svoje mládenecké roky: „S manželskou sme sa spoznali počas štúdia pedagogiky v Turčianskych Tepliciach. Boli sme spolužiaci.“ Pri jeho slovách sa pani Margaréte objaví na perách jemný úsmev. „Najskôr som ho nechcela. Myslela som si, že je pre mňa primladý. Viete, dievčatá sa v tej dobe vydávali za oveľa starších mládencov,“ zasmeje sa narážajúci pritom na trojmesačný vekový rozdiel.
Práve rovnaký výber povolania spojil ich životy osudovo dohromady. Pán Flimel najradšej spomína na počiatky svojej učiteľskej práce v Ústave pre hluchonemé deti v Kremnici. V triede mal deväť žiakov a celý týždeň trvalo, kým ich naučil jediné slovo. Okrem spoločného zamestnania manželov celé roky spájala i láska k výtvarnému umeniu. K ich obľúbeným činnostiam patrí maľba na sklo temperovými farbami. Koreničky, fľaše, džbány skrášľujú rozmanitými prírodnými motívmi, zväčša vlastnými námetmi. „Naposledy som maľoval motív Bojnického zámku na vínny súdok. Občas mám pocit, že mi už dochádzajú nápady,“ hovorí pán Ladislav skromne o svojich výtvoroch. Jeho manželka Margaréta mi hneď ukazuje tie najlepšie kúsky, čo ešte doma má. Zvieratká, kvety, rozmanité postavičky, všetky namaľované s nekonečnou trpezlivosťou a láskou. „Nedávno sme boli s manželom na pomaturitnom stretnutí po šesťdesiatich rokoch. Zišlo sa nás už len deväť. Každému bývalému spolužiakovi sme priniesli darček, nami vymaľované sklenené predmety,“ dodáva pani Flimelová.
Dlhé roky pani Margaréta zohrávala v obci dôležitú funkciu. Celé štyri desaťročia sa zaoberala vedením kroniky, dôležitým historickým dokumentom obce Nitrianske Rudno. Na žiadosť svojho manžela však túto činnosť zanechala a v súčasnosti jej voľné chvíle okrem spomínaného maľovania na sklo vypĺňa ilustrovanie pamätnej knihy obce.
Pri počúvaní životných príbehov manželov Flimelovcov som zrazu pochopila, aké veľké šťastie stretlo týchto dvoch ľudí. I po toľkých spoločne prežitých rokoch vidno, že sa stále veľmi ľúbia a navzájom sa dopĺňajú. Láska na celý život sa v dnešnej uponáhľanej dobe príliš nenosí. A tak by sme im mohli my ostatní trošku závidieť. No namiesto toho im chcem popriať ešte veľa šťastných spoločne prežitých rokov.
