Príčinou bola invázna rastlina boľševník obrovský (Heracleum Mantegazziaum), ktorý sa rozšíril z neobrábanej a zaburinenej susednej záhrady. Pri poškodení z rastliny vyteká silne toxická šťava. Jej účinky sú veľmi podobné yperitu, ktorý bol ako chemická zbraň použitý už počas prvej svetovej vojny. Účinky toxickej šťavy výrazne zosilňuje slnečné svetlo.
Boľševník obrovský pochádza z oblasti severného Kaukazu a preto je rozšírený najmä v horských oblastiach. Vzhľadom na svoje vzrastové vlastnosti dostal aj primerané pomenovanie. Táto dvojročná až trvacia rastlina z čeľade mrkvovitých dorastá do výšky 200 až 500 cm. Do tejto čeľade patrí napríklad mrkva, rasca, kôpor, zeler alebo aníz. Okolík bielych kvetov s priemernou šírkou 50 cm, má 50 až 150 okolíčkov. Hrúbka stonky dosahuje až 12 cm.
Rastliny, ktoré sa k nám dostanú zďaleka a usídlia sa tu, sú veľmi odolné proti ničeniu. Majú obrovskú rozmnožovaciu schopnosť, veľmi veľa semien prispôsobených na rýchle šírenie. Rastliny si pomáhajú rôznymi háčikmi, či slizom, aby sa rýchlo premiestňovali na dlhé vzdialenosti. Invázne rastliny vytláčajú naše pôvodné druhy z územia a obmedzujú rozmanitosť ekosystému, preto je ich výskyt nežiadúci.
Každý pestovateľ je zodpovedný za svoje rastliny, preto by ich nemal nechať z nedbanlivosti rozrásť, alebo invázne rastliny zámerne vysádzať do voľnej prírody. Záhradkári by mali byť opatrní aj pri záhradnom odpade, lebo ten môže obsahovať semená inváznych rastlín. Najlepším spôsobom ako zabrániť ich rozširovaniu, je prevencia, teda nepestovať ich.
Autor: Ida Hantabálová
