Nedeľa, 25. október, 2020 | Meniny má AurelKrížovkyKrížovky

V kňazskom rúchu búra bariéry

Cirkev a kňazi sú pre jedných pilierom viery, naopak, druhí nemajú na cirkev a jej predstaviteľov pekné slovo. No nie nadarmo sa hovorí, že nič nie je čierne alebo biele.


Život je jednoducho farebný a my si musíme chtiac - nechtiac v mnohých prípadoch svoje názory prehodnotiť. Páter Gerhard je človek, ktorý o tom dokáže svojím prístupom a charizmou presvedčiť i druhú skupinu ľudí. Zrazu ho musia počúvať a možno i obdivovať, nielen ako kňaza, ale predovšetkým ako dobrého človeka.
Rozhodnutím šokoval okolie
„Nikdy predtým by mi nenapadlo, že budem kňazom. Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu. Chodili sme v nedeľu a vo sviatok do kostola, počas Vianoc sme sa modlili. Nič extra. Viera mi v mladom veku mi veľa nedávala. Bol som presvedčený, že keď budem dospelý, určite do kostola chodiť nebudem,“ prekvapivo začína svoje rozprávanie páter Gerhard, ktorému cesta za svojím snom trvala celé desaťročie. V sedemnástich rokoch mladý Gerhard žil úplne obyčajný život bratislavského chlapca. Navštevoval elektrotechnickú priemyslovku a hľadal zmysel života. „To, čo som mohol dosiahnuť v bežnom živote sa mi všetko zdalo málo. Vtedy som pochopil, že je tu niekto oveľa väčší, za všetkým viditeľným a pozemským. Bol to krátky okamih. Zrazu som mal nádherný pocit,“ spomína dnes tridsaťpäťročný muž a s úsmevom pokračuje: „Nie, nemal som žiadne zjavenie, ani ma nikto nenútil, ani som nebol sklamaný v láske. Presne si to pamätám. Bolo to počas dňa. Prechádzal som doma cez chodbu do kuchyne a vtedy som vedel, že sa chcem stať kňazom.“ Rodičia boli prekvapení, no vôbec synovi nebránili. Prijali jeho rozhodnutie a podporili ho. Mama len povedala: „Slúžiť svätú omšu, to sa naučíš, ale ako ty raz budeš kázať, to netuším.“ Nikdy nebol veľký rečník a po nástupe do semináru začal mať obavy. Priemyslovka nebola práve najideálnejšou základňou pre štúdium na teologickej fakulte. „Porovnával som sa s ostatnými kolegami a mal som pocit, že štúdium nezvládnem. Vtedy ma podporil farár u nás doma. Ten bol sprvoti mojím rozhodnutím tiež šokovaný, ale potom mi povedal, že je to božia vôľa a nemusím sa báť.“ Budúci kňaz mal jediný sen, svoje povolanie chcel zasvätiť pomoci ľuďom. Chcel stáť pri nich v najťažších situáciách. Keď si v posledných rokoch štúdia špecifikoval, čo by asi chcel, spoznal niekoľko poľských kňazov. Zistil, že majú podobné predstavy ako on. „Ich myšlienka bola taká, že budeme mať jednu farnosť a odtiaľ budeme vychádzať do nemocníc, kde budeme poskytovať pomoc chorým. To sa však nepodarilo uskutočniť.“ Ako kaplán nastúpil po vysviacke do Topoľčian. Týždenne učil tridsať hodín náboženstva. Hoci deti zbožňuje, učenie nebolo to, po čom túžil. Po roku sa stal farárom v Kremnici. Historické mestečko a jeho obyvateľov si zamiloval. Desať rokov tu slúžil omše, venoval sa mládeži, chodil za chorými a dokonca sa staral, aby mali čím kúriť. „Som šťastný, keď môžem ľuďom slúžiť nielen tým, že som v kostole na kazateľnici alebo v škole, ale najmä vtedy, ak im pomáham v reálnom živote.“ Z mysle kremnického farára však predstavy o službe v nemocnici nevymizli. Poprosil preto biskupa, že ak by ho chcel preložiť, rád by išiel do nemocnice.
Našiel to, čo hľadal
Jedenásť rokov čakal páter Gerhard na naplnenie poslania, na ktoré je predurčený. Hoci sa mu z Kremnice odchádzalo ťažko, prijal ponuku robiť nemocničného kňaza v Bojniciach. Pred dvomi rokmi jeho cesta viedla spolu s biskupom a bojnickým dekanom do kancelárie riaditeľa nemocnice Ladislava Gerlicha. „Začiatok bol veľmi dobrý. Riaditeľ bol môjmu pôsobeniu v nemocnici naklonený a pri našom prvom stretnutí prisľúbil biskup, že bojnická farnosť zrekonštruuje časť strechy nemocnice.“ Personál prijímal mladého kňaza s určitým rešpektom, odstupom, ba dokonca bolo cítiť i odmeranosť. „Mal som pocit, že tu nikto nie je veriaci. Len dvaja či traja ma privítali so slovami: ,Sme radi, že ste tu.´ Pacienti naopak reagovali veľmi dobre. Čakal som, že budú útočiť, budú sa pýtať: ,Kde máš toho pána boha, pozri sa čo mi spôsobil.´ Nič také sa nestalo.“ Nový nemocničný kňaz sa začal oboznamovať s prostredím. Chodil po oddeleniach a hľadal si cestičky k pacientom i personálu. Stačilo pár týždňov a páter Gerhard dokázal zbúrať mnohé bariéry. „Ako prvé som sa ponúkol, že budem chodiť ako dobrovoľník - ošetrovateľ na oddelenie dlhodobo chorých. Mám opatrovateľský kurz. Hneď po prvýkrát, keď som prišiel, cítil som, že všetko sa okamžite zmenilo k lepšiemu. Sestričky ma zaučili. Prvý rok sa hovorilo: ,Ten ošetrovateľ, čo je na oddelení dlhodobo chorých , popri tom robí aj kňaza´ alebo ,nemocničný kňaz si privyrába ako ošetrovateľ´. Teraz chodím pomáhať menej, lebo čím som tu dlhšie, tým mám viac práce.“ Dnes už aj personál nahlasuje miestnemu kňazovi pacientov, ale stále navštevuje oddelenia aj sám od seba, pričom sa mu stávajú rôzne úsmevné i dojemné príhody. „Ľudia sú v nemocnici zvyknutí, že ak vojde niekto v bielom oblečení, je to lekár. Ja tiež nosím bielu rovnošatu a neraz sa mi stane, že potom, ako otvorím dvere, sa dozviem celú diagnózu človeka, ktorého idem navštíviť. Najsilnejší zážitok bol pre mňa, keď ma vyhľadala a zavolala k chorej istá lekárka, ktorá mala na začiatku silné predsudky voči mojej prítomnosti v nemocnici. Tá žena bola kedysi jej kolegyňou a keď som prišiel, už nedokázala ani komunikovať. Zbadala ma a zrazu jej z oka vytiekla slza. Spolu s jednou dobrovoľníčkou sme sa potom modlili pri jej posteli. Zakrátko zomrela.“
Páter aj po dvoch rokoch hľadá cestu, ako poslúžiť personálu, po duchovnej stránke. „Zisťujem, že oni sú takí vyťažení, že keby som ich ja zaťažoval ešte duchovnou obnovou, tak by sa mi asi nepoďakovali. Možno po čase. To, čo oni robia, je beztak veľmi dôležité. Je málo, ak niekto chodí len do kostola a nič pre druhých nerobí, je ľahostajný. Veď my nebudeme súdení za to, že sme neurobili zle, ale zato, že sme neurobili dobre. Ľahostajnosť je najhoršia a tú nikto lekárom, sestrám ani ostatným pracovníkom nemôže vyčítať.
Po kňazovi prichádza smrť
„Raz mi jeden mladý muž povedal, že si myslel, že zomiera, keď uvidel kňaza. Toto je stále veľký predsudok. Ľudia majú mylnú predstavu, že kňaz v nemocnici môže dávať len posledné pomazanie. Hovoria mi, že ešte majú na kňaza čas, že ešte nezomierajú. Ale rozhovor by mal byť na to, aby posilnil živého človeka. Veľakrát moje poslanie však zle chápu aj príbuzní. Zavolajú ma k mŕtvemu alebo v bezvedomí, keď je už neskoro. Snažím sa im vysvetliť, že ja som tu pre živých, aby som im pomáhal v chorobe.“
Najmilšou povinnosťou je pre tunajšieho kňaza práca na novorodeneckom. Požehnáva matky pred pôrodom a po ňom i novo narodené detičky. „Chcem, aby sa ľuďom dostalo do povedomia, že kňaz je aj na začiatku života, aj uprostred a nielen na konci. Práve takto sa snažím zmeniť predsudok o poslaní kňaza v nemocnici.“
Potraty a samovraždy
Jednou z najťažších úloh je pre pátra Gerharda vyrovnať sa s vedomím, že v nemocnici, v ktorej slúži, sa vykonávajú potraty. „Je to problematická otázka. Behajú mi po tele zimomriavky, keď si uvedomím, že som v takom priestore, kde sa potraty vykonávajú. Považujem ich za vraždu. Chcel som, aby budúce matky poznali pravdu o potratoch i vznikajúcom živote. Na oddelenie rizikovej tehotnosti sme dali obrázky od počatia až po narodenie. Venoval som im kazetu o vzniku života dieťatka a celom vývoji. Viackrát som sa zhováral so ženami po potrate. Veľakrát tak urobia pod nátlakom okolností a v žiadnom prípade ich za to neodsudzujem, lebo nevieme, čo všetko je za tým. Nemôžeme ale povedať, že nič sa nestalo. Snažím sa aspoň pomôcť, aby sa rana zahojila a aby sa človek poučil a bol oporou ďalším. Nikdy nejdem za pacientkami, ktoré sa rozhodli ísť na potrat priamo v nemocnici. Tu už je človek rozhodnutý a bude to riešiť až neskôr po mnohých a mnohých rokoch.“
Primár psychiatrie Vladimír Garaj ako prvý povedal pátrovi, že sa teší na spoluprácu s ním. A práve na tomto oddelení je práca kňaza najvyčerpávajúcejšia a špecifická v tom, že sa stretáva s ľuďmi, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu. „Pracujem s depresívnymi pacientmi. Prídu za mnou do kaplnky, premietneme si pozitívne obrazy s myšlienkami a s hudbou. Rozprávame sa spolu. Sem tam sa objaví aj nejaká tá slza. Prijímajú ma veľmi dobre, necítim nič negatívne. Zavolajú ma i ľudia, ktorí sú neveriaci a chcú sa rozprávať. Keďže pacientov na psychiatrii pribúda, bude treba viac sa venovať tomuto oddeleniu. Ľudia, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu by mali čerpať silu z modlitby a zo sviatostí, no pred tým si musia vyriešiť svoje problémy vo svojom vnútri. Oni túžia po sviatostiach, ale ich hodnoty sú prevrátené a chcú to zakryť nábožnosťou. Potom si myslia, že všetko je v poriadku.“
Dobrovoľná služba
Na Slovensku neexistuje koordinovaný dobrovoľný zbor, ktorý by systematicky pomáhal v nemocniciach a práve tento nedostatok sa snaží páter Gerhard odstrániť aspoň v bojnickej nemocnici. Pracuje s približne pätnástimi mladými ľuďmi z Kanianky a Prievidze, ktorí prichádzajú na detské, neurologické oddelenie a na oddelenie dlhodobo chorých. „Personál nám odporučí, koho by bolo dobré navštíviť, kto je osamotený a nemá návštevy. Niekomu padne dobre i to, že sa s ním príde porozprávať niekto cudzí, lebo rodina ho len utešuje, prípadne príde len na chvíľu, ani si neposedí a už uteká.“
Utrpenie nás zbližuje
„V nemocnici som sa stretol aj s jehovistami a doslova mi poďakovali za to čo robím. Utrpenie nás veľmi zbližuje. To je taká moja odpoveď na otázku, prečo je vo svete toľko utrpenia, alebo ako hovorí jeden anglikánsky filozof: ,Utrpenie je boží megafón v dnešnom hluchom svete´,“ týmito slovami končí náš rozhovor páter Gerhard, ktorý patrí k piatim nemocničným kňazom v rámci banskobystrickej diecézy. Miriam KŇAZEOVÁ

Sestrička z oddelenia dlhodobo chorých:
„Náš páter je človek s veľkým Č. Je to osobnosť. Na začiatku sme ho samozrejme vnímali úplne inak. Nevedeli sme ako sa máme k nemu správať. Postupne sme zistili, že je to muž ako každý iný. Má svoje problémy svoje starosti a napriek tomu, je ochotný počúvať nás i pacientov. A pripravený neustále pomáhať. Poznáme mnoho kňazov, ale on je iný, on svoju vieru vykonáva, nielen na ňu myslí a bez nátlaku ju dokáže prenášať aj na druhých.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  5. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  6. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  8. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  9. Zelená Bratislava
  10. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  1. Kvalitné sporenie si dokážete vybaviť z pohodlia domova
  2. Tesco prináša zákazníkom potraviny za každých okolností
  3. Vedeli ste, že jablká majú svoj medzinárodný deň?
  4. Zostáva už len 7 dní na predloženie žiadosti o grant
  5. Svet môžeme zlepšiť dobrými skutkami
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh
  7. Najnovšie technológie a inovácie na Gemeri? Normálka
  8. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  9. Nové laboratórium ekonomického experimentálneho výskumu na EUBA
  10. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí
  1. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 20 307
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 18 203
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 13 448
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 13 312
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 624
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 186
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 495
  8. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 10 294
  9. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 271
  10. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 148
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

FOTO: Novorodeniatka z hornej Nitry

Prinášame vám prehľad narodených detičiek z hornej Nitry. Ich fotky boli zverejnené v MY Hornonitrianskych novinách.

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Ilustračná fotografia.

Mŕtvy muž otvoril rakvu a vrátil sa domov

Takmer 500 náhlych a najmä tragických úmrtí zachytil v Čiernej kronike 1770 – 1900 z Nového Mesta nad Váhom a okolia Jaroslav Kukuča z Bošáce.

Posledná cesta zosnulých v minulosti

Druhú ligu chytal ako 43-ročný. Označili ho za iniciátora hráčskeho protestu

Receptom na futbalovú dlhovekosť však nebola povestná bošácka slivovica, ale niečo iné.

Vladimír Figura

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Padol ďalší rekord. V Trenčianskom kraji odhalili takmer 400 prípadov nákazy

Ide o pozitívnych ľudí identifikovaných klasickou cestou pomocou PCR testov.

Pacientov pribúda, nemocnica v Čadci prosí zdravotníkov o pomoc

Situácia v nemocnici je podľa riaditeľa vážna.

Už ste čítali?