Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

V kňazskom rúchu búra bariéry

Cirkev a kňazi sú pre jedných pilierom viery, naopak, druhí nemajú na cirkev a jej predstaviteľov pekné slovo. No nie nadarmo sa hovorí, že nič nie je čierne alebo biele.


Život je jednoducho farebný a my si musíme chtiac - nechtiac v mnohých prípadoch svoje názory prehodnotiť. Páter Gerhard je človek, ktorý o tom dokáže svojím prístupom a charizmou presvedčiť i druhú skupinu ľudí. Zrazu ho musia počúvať a možno i obdivovať, nielen ako kňaza, ale predovšetkým ako dobrého človeka.
Rozhodnutím šokoval okolie
„Nikdy predtým by mi nenapadlo, že budem kňazom. Bol som vychovávaný v kresťanskom duchu. Chodili sme v nedeľu a vo sviatok do kostola, počas Vianoc sme sa modlili. Nič extra. Viera mi v mladom veku mi veľa nedávala. Bol som presvedčený, že keď budem dospelý, určite do kostola chodiť nebudem,“ prekvapivo začína svoje rozprávanie páter Gerhard, ktorému cesta za svojím snom trvala celé desaťročie. V sedemnástich rokoch mladý Gerhard žil úplne obyčajný život bratislavského chlapca. Navštevoval elektrotechnickú priemyslovku a hľadal zmysel života. „To, čo som mohol dosiahnuť v bežnom živote sa mi všetko zdalo málo. Vtedy som pochopil, že je tu niekto oveľa väčší, za všetkým viditeľným a pozemským. Bol to krátky okamih. Zrazu som mal nádherný pocit,“ spomína dnes tridsaťpäťročný muž a s úsmevom pokračuje: „Nie, nemal som žiadne zjavenie, ani ma nikto nenútil, ani som nebol sklamaný v láske. Presne si to pamätám. Bolo to počas dňa. Prechádzal som doma cez chodbu do kuchyne a vtedy som vedel, že sa chcem stať kňazom.“ Rodičia boli prekvapení, no vôbec synovi nebránili. Prijali jeho rozhodnutie a podporili ho. Mama len povedala: „Slúžiť svätú omšu, to sa naučíš, ale ako ty raz budeš kázať, to netuším.“ Nikdy nebol veľký rečník a po nástupe do semináru začal mať obavy. Priemyslovka nebola práve najideálnejšou základňou pre štúdium na teologickej fakulte. „Porovnával som sa s ostatnými kolegami a mal som pocit, že štúdium nezvládnem. Vtedy ma podporil farár u nás doma. Ten bol sprvoti mojím rozhodnutím tiež šokovaný, ale potom mi povedal, že je to božia vôľa a nemusím sa báť.“ Budúci kňaz mal jediný sen, svoje povolanie chcel zasvätiť pomoci ľuďom. Chcel stáť pri nich v najťažších situáciách. Keď si v posledných rokoch štúdia špecifikoval, čo by asi chcel, spoznal niekoľko poľských kňazov. Zistil, že majú podobné predstavy ako on. „Ich myšlienka bola taká, že budeme mať jednu farnosť a odtiaľ budeme vychádzať do nemocníc, kde budeme poskytovať pomoc chorým. To sa však nepodarilo uskutočniť.“ Ako kaplán nastúpil po vysviacke do Topoľčian. Týždenne učil tridsať hodín náboženstva. Hoci deti zbožňuje, učenie nebolo to, po čom túžil. Po roku sa stal farárom v Kremnici. Historické mestečko a jeho obyvateľov si zamiloval. Desať rokov tu slúžil omše, venoval sa mládeži, chodil za chorými a dokonca sa staral, aby mali čím kúriť. „Som šťastný, keď môžem ľuďom slúžiť nielen tým, že som v kostole na kazateľnici alebo v škole, ale najmä vtedy, ak im pomáham v reálnom živote.“ Z mysle kremnického farára však predstavy o službe v nemocnici nevymizli. Poprosil preto biskupa, že ak by ho chcel preložiť, rád by išiel do nemocnice.
Našiel to, čo hľadal
Jedenásť rokov čakal páter Gerhard na naplnenie poslania, na ktoré je predurčený. Hoci sa mu z Kremnice odchádzalo ťažko, prijal ponuku robiť nemocničného kňaza v Bojniciach. Pred dvomi rokmi jeho cesta viedla spolu s biskupom a bojnickým dekanom do kancelárie riaditeľa nemocnice Ladislava Gerlicha. „Začiatok bol veľmi dobrý. Riaditeľ bol môjmu pôsobeniu v nemocnici naklonený a pri našom prvom stretnutí prisľúbil biskup, že bojnická farnosť zrekonštruuje časť strechy nemocnice.“ Personál prijímal mladého kňaza s určitým rešpektom, odstupom, ba dokonca bolo cítiť i odmeranosť. „Mal som pocit, že tu nikto nie je veriaci. Len dvaja či traja ma privítali so slovami: ,Sme radi, že ste tu.´ Pacienti naopak reagovali veľmi dobre. Čakal som, že budú útočiť, budú sa pýtať: ,Kde máš toho pána boha, pozri sa čo mi spôsobil.´ Nič také sa nestalo.“ Nový nemocničný kňaz sa začal oboznamovať s prostredím. Chodil po oddeleniach a hľadal si cestičky k pacientom i personálu. Stačilo pár týždňov a páter Gerhard dokázal zbúrať mnohé bariéry. „Ako prvé som sa ponúkol, že budem chodiť ako dobrovoľník - ošetrovateľ na oddelenie dlhodobo chorých. Mám opatrovateľský kurz. Hneď po prvýkrát, keď som prišiel, cítil som, že všetko sa okamžite zmenilo k lepšiemu. Sestričky ma zaučili. Prvý rok sa hovorilo: ,Ten ošetrovateľ, čo je na oddelení dlhodobo chorých , popri tom robí aj kňaza´ alebo ,nemocničný kňaz si privyrába ako ošetrovateľ´. Teraz chodím pomáhať menej, lebo čím som tu dlhšie, tým mám viac práce.“ Dnes už aj personál nahlasuje miestnemu kňazovi pacientov, ale stále navštevuje oddelenia aj sám od seba, pričom sa mu stávajú rôzne úsmevné i dojemné príhody. „Ľudia sú v nemocnici zvyknutí, že ak vojde niekto v bielom oblečení, je to lekár. Ja tiež nosím bielu rovnošatu a neraz sa mi stane, že potom, ako otvorím dvere, sa dozviem celú diagnózu človeka, ktorého idem navštíviť. Najsilnejší zážitok bol pre mňa, keď ma vyhľadala a zavolala k chorej istá lekárka, ktorá mala na začiatku silné predsudky voči mojej prítomnosti v nemocnici. Tá žena bola kedysi jej kolegyňou a keď som prišiel, už nedokázala ani komunikovať. Zbadala ma a zrazu jej z oka vytiekla slza. Spolu s jednou dobrovoľníčkou sme sa potom modlili pri jej posteli. Zakrátko zomrela.“
Páter aj po dvoch rokoch hľadá cestu, ako poslúžiť personálu, po duchovnej stránke. „Zisťujem, že oni sú takí vyťažení, že keby som ich ja zaťažoval ešte duchovnou obnovou, tak by sa mi asi nepoďakovali. Možno po čase. To, čo oni robia, je beztak veľmi dôležité. Je málo, ak niekto chodí len do kostola a nič pre druhých nerobí, je ľahostajný. Veď my nebudeme súdení za to, že sme neurobili zle, ale zato, že sme neurobili dobre. Ľahostajnosť je najhoršia a tú nikto lekárom, sestrám ani ostatným pracovníkom nemôže vyčítať.
Po kňazovi prichádza smrť
„Raz mi jeden mladý muž povedal, že si myslel, že zomiera, keď uvidel kňaza. Toto je stále veľký predsudok. Ľudia majú mylnú predstavu, že kňaz v nemocnici môže dávať len posledné pomazanie. Hovoria mi, že ešte majú na kňaza čas, že ešte nezomierajú. Ale rozhovor by mal byť na to, aby posilnil živého človeka. Veľakrát moje poslanie však zle chápu aj príbuzní. Zavolajú ma k mŕtvemu alebo v bezvedomí, keď je už neskoro. Snažím sa im vysvetliť, že ja som tu pre živých, aby som im pomáhal v chorobe.“
Najmilšou povinnosťou je pre tunajšieho kňaza práca na novorodeneckom. Požehnáva matky pred pôrodom a po ňom i novo narodené detičky. „Chcem, aby sa ľuďom dostalo do povedomia, že kňaz je aj na začiatku života, aj uprostred a nielen na konci. Práve takto sa snažím zmeniť predsudok o poslaní kňaza v nemocnici.“
Potraty a samovraždy
Jednou z najťažších úloh je pre pátra Gerharda vyrovnať sa s vedomím, že v nemocnici, v ktorej slúži, sa vykonávajú potraty. „Je to problematická otázka. Behajú mi po tele zimomriavky, keď si uvedomím, že som v takom priestore, kde sa potraty vykonávajú. Považujem ich za vraždu. Chcel som, aby budúce matky poznali pravdu o potratoch i vznikajúcom živote. Na oddelenie rizikovej tehotnosti sme dali obrázky od počatia až po narodenie. Venoval som im kazetu o vzniku života dieťatka a celom vývoji. Viackrát som sa zhováral so ženami po potrate. Veľakrát tak urobia pod nátlakom okolností a v žiadnom prípade ich za to neodsudzujem, lebo nevieme, čo všetko je za tým. Nemôžeme ale povedať, že nič sa nestalo. Snažím sa aspoň pomôcť, aby sa rana zahojila a aby sa človek poučil a bol oporou ďalším. Nikdy nejdem za pacientkami, ktoré sa rozhodli ísť na potrat priamo v nemocnici. Tu už je človek rozhodnutý a bude to riešiť až neskôr po mnohých a mnohých rokoch.“
Primár psychiatrie Vladimír Garaj ako prvý povedal pátrovi, že sa teší na spoluprácu s ním. A práve na tomto oddelení je práca kňaza najvyčerpávajúcejšia a špecifická v tom, že sa stretáva s ľuďmi, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu. „Pracujem s depresívnymi pacientmi. Prídu za mnou do kaplnky, premietneme si pozitívne obrazy s myšlienkami a s hudbou. Rozprávame sa spolu. Sem tam sa objaví aj nejaká tá slza. Prijímajú ma veľmi dobre, necítim nič negatívne. Zavolajú ma i ľudia, ktorí sú neveriaci a chcú sa rozprávať. Keďže pacientov na psychiatrii pribúda, bude treba viac sa venovať tomuto oddeleniu. Ľudia, ktorí sa pokúsili spáchať samovraždu by mali čerpať silu z modlitby a zo sviatostí, no pred tým si musia vyriešiť svoje problémy vo svojom vnútri. Oni túžia po sviatostiach, ale ich hodnoty sú prevrátené a chcú to zakryť nábožnosťou. Potom si myslia, že všetko je v poriadku.“
Dobrovoľná služba
Na Slovensku neexistuje koordinovaný dobrovoľný zbor, ktorý by systematicky pomáhal v nemocniciach a práve tento nedostatok sa snaží páter Gerhard odstrániť aspoň v bojnickej nemocnici. Pracuje s približne pätnástimi mladými ľuďmi z Kanianky a Prievidze, ktorí prichádzajú na detské, neurologické oddelenie a na oddelenie dlhodobo chorých. „Personál nám odporučí, koho by bolo dobré navštíviť, kto je osamotený a nemá návštevy. Niekomu padne dobre i to, že sa s ním príde porozprávať niekto cudzí, lebo rodina ho len utešuje, prípadne príde len na chvíľu, ani si neposedí a už uteká.“
Utrpenie nás zbližuje
„V nemocnici som sa stretol aj s jehovistami a doslova mi poďakovali za to čo robím. Utrpenie nás veľmi zbližuje. To je taká moja odpoveď na otázku, prečo je vo svete toľko utrpenia, alebo ako hovorí jeden anglikánsky filozof: ,Utrpenie je boží megafón v dnešnom hluchom svete´,“ týmito slovami končí náš rozhovor páter Gerhard, ktorý patrí k piatim nemocničným kňazom v rámci banskobystrickej diecézy. Miriam KŇAZEOVÁ

Sestrička z oddelenia dlhodobo chorých:
„Náš páter je človek s veľkým Č. Je to osobnosť. Na začiatku sme ho samozrejme vnímali úplne inak. Nevedeli sme ako sa máme k nemu správať. Postupne sme zistili, že je to muž ako každý iný. Má svoje problémy svoje starosti a napriek tomu, je ochotný počúvať nás i pacientov. A pripravený neustále pomáhať. Poznáme mnoho kňazov, ale on je iný, on svoju vieru vykonáva, nielen na ňu myslí a bez nátlaku ju dokáže prenášať aj na druhých.“

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  4. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  5. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  6. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  7. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  8. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  9. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  10. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 132
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 27 478
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 198
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 205
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 648
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 194
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 450
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 476
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 263
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 948
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Prievidza a Bojnice - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Horná Nitra

Britský variant koronavírusu potvrdili už aj vo vzorkách z okresu Prievidza

Takzvaný britský variant koronavírusu odhalili v dvoch z troch skúmaných vzoriek z prievidzského okresu.

Zdravotníčka testuje odobratú vzorku.

Testovanie: S celoplošným testovaním pomôže samosprávam aj TSK

Trenčiansky samosprávny kraj (TSK) pomôže samosprávam v kraji s celoplošným testovaním antigénovými testami.

FOTO: Rybník sa zmenil na hokejový a korčuliarsky areál

Rybník sa počas zimných mrazivých dní mení na miesto pre športy.

Mladý vodič prekročil v Ráztočne rýchlosť, bol pod vplyvom alkoholu

Vodič sa policajtom priznal, že pil do neskorých nočných hodín biele víno a myslel si, že nemôže nafúkať.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?