Ako jeden z fanúšikov, ktorí prichádzali na ihrisko od obytnej strany a nie smerom od parkoviska, som aj ja až na štvrtýkrát našiel kompetentnú osobu, od ktorej som sa dozvedel, kde si môžem kúpiť lístky. Pripomínam, že som sa už voľne prechádzal po areáli a nikto, okrem vlastného svedomia, mi nebránil sadnúť si a zabudnúť na lístky.
Krátko po 18. h na pódium vystúpila prvá kapela Octopus, po nich Blues 8 a medzi návštevníkmi sa začala šíriť dobrá nálada z dobre naladeného blues. V sviežom tempe festival nepoľavoval a po zotmení pred pódiom bola skupina skalných povzbudzovačov tancujúcich v rytme letného bluesnenia. Nasledovali Frozen dozen, prišla zaspievať Zuzana Vlčeková a mnoho ďalších, ktorí udržiavali dobrú náladu a čisté tóny až do skorého rána. Úspech mali staré šlágre a rovnako aj vlastná tvorba, ktorou skupiny prerývali už zlaté hity.
Jedine na festivale Letná pauza bol celý jeden deň venovaný blues. Možno mal menšiu návštevnosť kvôli špecifickej profilácii, no prilákal na festival aj ľudí, ktorí svoje festivalové roky už prežili a v piatok sa vrátili na festivalovú pôdu i v čase. Vzájomné prelínanie generácií spájala hudba. Niečo po pol jednej nad ránom spoločne odchádzali ľudia s pocitom, že dobré festivaly nemusia byť vždy len o komercii a mainstreame. Na prvé problémy pri organizácii už zabudli a aj na piatom ročníku by uvítali z mikrofónu to známe: „Keep on bluesin!“
