A nikoho to neprekvapuje. Mnohých však zarazí, že v Diviackej Novej Vsi majú v mužstve kňaza. Ján Uskoba je od leta 2003 správcom farnosti v Horných Vesteniciach, no aj na predchádzajúcich pôsobiskách vždy v nejakom tíme hral. „Je pravda, že som minulú sezónu hral v Diviackej Novej Vsi a budem tam asi aj túto jeseň. No záujem už o mňa prejavili napríklad aj v Hradišti, či Skačanoch,“ vysvetľuje kňaz, zhodou okolností práve v Kristových rokoch.
Pochádza z malej dedinky Čadečka na Kysuciach. Práve tu sa už od malička venoval športu, tak ako aj ostatní chlapci, v lete to bol futbal a bicyklovanie, v zime zas hokej. „No okrem toho som aj miništroval. Ale na internáte strednej školy som zažil v skupine mladých ľudí niečo nové – skutočnú praktizujúcu vieru. Oslovilo ma to. V dedine som preto začal pracovať s deťmi, viedol som spevokol, robil organistu. Zmaturoval som, neskôr robil v kotolni, bol som aj nezamestnaný. Teológiu som začal študovať ako 21-ročný.“ Svojej záľube, futbalu, sa však venoval aj potom, ako si obliekol kňazskú reverendu. „Je to pre mňa relax, vybehnúť na trávnik a zahrať si. Pri futbale zabudnem na starosti, ´vypnem´, zabehám si. Robím zväčša psychicky, takže fyzický pochyb mi len prospeje.“
Ján Uskoba pripomína, že futbal je síce jeho obrovskou záľubou, no povinnosti kňaza sú u neho na prvom mieste. Keď musí napríklad pochovávať, majstrovký nedeľný zápas, či tréning, idú bokom. Ale nedeľa počas futbalovej sezóny má u pána farára z Horných Vesteníc takmer rovnaký scenár – dopoludnia omše, popoludní zápas. Na otázku, či viera a šport idú dokopy, sa zamyslí. „Samozrejme. Nemôžeme vieru oddeľovať od ostatného života. Ak vieru necháme v kostole, je umelá. Ja sa ju snažím žiť aj na ihrisku.“ Dokáže to napriek tomu, že počas stretnutí na trávniku vládnu aj emócie. „Nemám v povahe nadávať, takže to nerobím ani pri futbale. A ostatní hráči? Keď som tam, dávajú si pozor, na to čo hovoria. I keď občas, v návale emócií im, im z úst nejaké neslušné slovo vykĺzne. Rovnako moji spoluhráči v tíme zmenili trochu slovník napríklad aj v šatni. Priznám sa, že niektorí mi hovoria, aby som hrával častejšie, že by boli zápasy slušnejšie,“ hovorí s úsmevom J. Uskoba. Neraz je v najväčšom centre pozornosti práve on, diváci sledujú, či niečo neurobí, hlavne či bude faulovať. Doteraz však nikdy nebol z vylúčený a dostal len jedinú žltú kartu.
Hráva na poste útočníka. Medzi svetoznámymi hráčmi nemá vzor, i keď v mladosti obdivoval napríklad Platiniho. Aj niektorí dnešní futbalisti podľa neho hrajú dobrý hutbal, no on pozerá aj na to, aky majú charakter. Dokonca počas nedávnych majstrovstiev sveta nemal tím, ktorému by špeciálne drukoval. Finále šampionátu dokonca nevidel.
V úvode sme spomenuli niekoľko profesií, mnohé z nich majú medzi svätcami svojich patrónov. Majú ich aj športovci, či dokonca futbalisti? „Priznám sa, že o takom neviem. Ale napríklad bývalý pápež Ján Pavol II. mal veľmi blízko k športu, rád napríklad lyžoval. Medzi svätcami je ale Ján Bosco, ktorý cez šport a rôzne podobné aktivity privádzal k lepšiemu životu a viere malých chlapcov.“ Aj Ján Uskoba vedie k športovaniu mladých ľudí, teší ho, že v Horných Vesteniciach bol vybudovaný športový areál. Využívajú ho napríklad aj miništranti na hokejbal, či iné športy, organizujú tam aj rôzne turnaje medzi miništrantami. Súťaže však majú aj kňazi. Spolu s ďalšími slovenskými kňazmi sa Ján Uskoba zúčastnil na akýchsi neoficiálnych majstrovstiev Európy kňazov vo futbale. „Bolo to v Rakúsku a hrali hlavne tímu zo strednej a juhovýchodnej Európy. Skončili sme, myslím si, na slušnom 6. mieste.“
Veriaci, ale aj všetci obyvatelia Horných Vesteníc si už zvykli, že ich farár hrá futbal. Nevidia v tom nič zlé. „Keď som sem v lete v roku 2003 prišiel, ešte som nemal odslúženú ani jednu omšu a už som hral na ihrisku na turnaji. Ľudia ma teda najskôr spoznali ako futbalistu, až potom ako kňaza.“
