Akademický sochár Dušan Hagara: „Demontáž nárožných váz bola akútna,nakoľko sú výrazne deštruované. Teraz, keď sú dolu,nastala úľava. Všetko sa dialo vo veľkej výške, čo znevýhodňovalo pracovnú pozíciu a robotu sťažoval aj ich veľmi zlý technický stav. Už pri dotyku bolo cítiť pohyb váz, takže pri ich dlhšom zotrvaní na svojich miestach hrozilo samozrútenie. Priamo na mieste sme museli zistiť skladbu kameňa, odstrániť odpadávajúce časti, vázy sme zafixovali uviazaním na laná a za pomoci ramena žeriava zdvihli. Až po obalení pletivom, aby nedošlo k samoodlúpeniu, boli oddelené od podstavcov a následne prenesené na auto.“
Demontáž prvých troch váz bola pomerne hladká, problémy nastali so štvrtou, ktorá bola zrejme pri poslednej rekonštrukcii spevnená železobetónovým pripláštením.
V ďalšej etape sa z váz odstránia cementové povrchové úpravy, spoja sa s podstavcami a celé sa muzeálnym spôsobom zakonzervujú.
Nové, ktoré ich nahradia , sa stanú vernými kópiami vyhotovenými na základe analógií na báze umelého kameňa s vysokou životnosťou.
Ich zhotoviteľom bude ak. sochár Dušan Hagara a ako vraví, je to proces vyžadujúci si dôkladné splnenie všetkých náležitostí a má trvať minimálne štyri mesiace.
V podstate ten istý postup čaká aj zostávajúcu sochársku výzdobu.
Už dnes sa však pamiatkári boria so závažným problémom: kam po rekonštrukcii, vzhľadom na rozmery, umiestniť toto vzácne kultúrno – historické dedičstvo, aby sa z regiónu, kde prebývalo niekoľko storočí nestratilo. Jedným z najlepších riešení by mohlo byť zriadenie lapidária.
