Ako hodnotí svoje časovkárske umiestenie na pretekoch v okolí hlavného mesta Slovenska?
„Je to zhruba to, čo som očakával, vôbec ma 10. miesto neprekvapuje ani pozitívne ani negatívne. Časovku netrénujem a ani som sa na ňu nejako špeciálne nepripravoval. Išiel som to tréningovo a napokon z toho bolo desiate miesto. Na vyššie pozície som ťažko mohol pomýšľať, bola tam veľmi silná konkurencia. Jurčo je výborným časovkárom, potom Práznovský, Keliar, Remák a ďalší. Nemal som na rozdiel od viacerých súperov ani špeciálne úpravy na bicykli. Časovka je špecifická cyklistická disciplína, dobrým časovkárom sa človek musí aj narodiť. Ja cítim, že to nie je zďaleka moja najsilnejšia cyklistická disciplína. Keby to nevyžadoval klub, ani na tieto preteky nenastúpim.“
* Čo hovoríš na šieste miesto v elitnej kategórii pretekoch jednotlivcov?
V prvom rade chcem povedať, že to boli veľmi ťažké preteky. Na takmer dvesto kilometrovú trať, ktorá bola tvorená 16 dvanásťkilometrovými okruhmi, sme nastúpili o 11.hodine za 32 stupňovej teploty. Prvoradým cieľom za daných podmienok bolo pre mňa dôjsť do cieľa. Mnohým sa nepodarilo naplniť ani túto ambíciu, veď z takmer 160 pretekárov prišlo do cieľa len 52. Som rád, že som to zvládol. Bolo treba veľa piť, osobne som počas pretekov vypil snáď desať pollitrových fliaš vody. So šiestym miestom spomedzi Slovákov v kategórii Elite som spokojný. Tešiť ma môže, že som spomedzi podbrezovských pretekárov skončil na najvyššej pozícii.
* V tejto sezóne sú cestné preteky tvojou prioritou. Už si si zvykol na špecifiká cestnej cyklistiky, alebo sa stále ešte učíš?
Stále si zvykám, učím sa, je to niečo iné. Tu sa človek musí vedieť pohybovať v balíku, prečítať ľudí, poznať ich, vedieť, kedy je najlepšie nastúpiť a mnoho ďalších vecí. Je to hlavne o taktike. Napríklad na Myjave Kováč s ďalšími pretekármi unikli v pretekoch jednotlivcov už na 10-tom kilometri a nakoniec si tento Trenčan vybojoval titul majstra Slovenska. Cestná cyklistika sa mi zdá menej spravodlivá ako horská. Pretekár nemusí byť taký dobrý ako ten druhý, no takticky ho môže zdolať. Počas pretekov je neraz 10 a viac nástupov a nikto vopred nevie, ktorý je ten rozhodujúci. Často tak lepší cyklisti zostanú v hĺbke poľa porazených. Aj cítim, že fyzicky by som možno aj mal na lepší výsledok, no neviem sa ešte správne pohybovať v balíku pretekárov. Neviem odhadnúť ani svoje sily, či ísť do prípadného úniku, alebo nie. Pretekári, ktorí jazdia cestnú cyklistiku už roky, majú v tomto väčší odhad i skúsenosti. Už vedia, ktorý únik by mohol vyjsť, ako aj ktorým pretekárom vyhovuje daná trať. Medzi prvými vecami som sa napríklad naučil, že keď je veľká skupina pod kopcom a ide do stúpania, treba byť vpredu, lebo sa balík natiahne, stačí následne malé zaváhanie niektorých pretekárov, balík sa roztrhá a je po pretekoch...
* Prejdime k tvojej obľúbenejšej cyklistickej disciplíne – horskej cyklistike. V závere júla sú na programe majstrovstvá Európy v Taliansku. Budeš na nich štartovať?
Áno, tým, že som skončil na pretekoch svetového pohára v Poľsku v Glucholazoch siedmy, vyjazdil som si účasť na tomto šampionáte.
* Vlani si sa na svetovom šampionáte v cyklokrose postaral o nové slovenské historické maximum v elitnej kategórii. Trúfaš si, aj na tomto šampionáte dosiahnuť výborný výsledok?
Ani nie, neočakávam tam žiadne oslnivé umiestnenie, nakoľko som v zahraničí absolvoval minimum kvalitných pretekov. Nemám tak získané potrebné body, čo znamená, že budem na štarte postavený do zadných radov. A odtiaľ sa len veľmi ťažko dosahuje solídne umiestnenie. Prebíjať sa cez všetkých dopredu je veľmi namáhavé. Pre mňa tak bude dobrým umiestnením aj konečná pozícia v polovici štartového poľa. Je možné, že na štarte bude aj viac pretekárov ako po iné roky. Do olympiády v Pekingu zostávajú dva roky, množstvo cyklistov sa už teraz snaží nazbierať čo najviac bodov do hodnotenia, konkurencia je tak veľmi silná.
* Peking zrejme láka aj teba. Budeš v tejto, resp. v budúcej sezóne viac jazdiť v zahraničí horskú cyklistiku a pokúsiš sa i ty zabojovať o účasť na olympijských hrách?
Moje postavenie v podbrezovskom tíme tomu nenasvedčuje, skáčem z jednej disciplíny do druhej a takto si asi olympiádu nevyjazdím. Musel by som sa oveľa viac venovať horskej cyklistike a chodiť na výjazdy do zahraničia - do Poľska, Českej republiky a Rakúska. Momentálne sa to však zdá nereálne, prioritou v klube je cestná cyklistika. Mám pomôcť tímu na ceste koľko sa dá a horská cyklistika je len doplnok. Beriem to však aj z pozitívnej stránky. Verím, že cestná cyklistika mi len pomôže. Získam rýchlosť a výbušnosť do cyklokrosu a do horskej cyklistiky zasa viac vytrvalosti...
* Po majstrovstvách Európy v horskej cyklistike budú aj majstrovstvá sveta. Máš aj tam vyjazdenú účasť?
Nie a pochybujem, že tam budem štartovať. Svetový šampionát je až na Novom Zélande, výjazd každého člena reprezentácie tak bude veľmi nákladný. Musel by som spraviť veľmi dobrý výsledok na majstrovstvách Európy, aby som bol nominovaný a mal aj zo zväzu finančne pokryté náklady na cestu a samotnú účasť. Za vlastné peniaze určite štartovať nebudem...
