Ešte prednedávnom jazdilo v Prievidzi len jedno takéto auto, vtedy zástupcovia SAD tvrdili, že pre nich nie je konkurenciou. Odvtedy však v regióne začali premávať ďalšie štyri. V metropole hornej Nitry pribudli dve, jedno vozí cestujúcich z Handlovej do Prievidze a ďalšie sa objavilo i v Lehote pod Vtáčnikom. „Podľa nás ide o neoprávnené podnikanie. Zákon z roku 1996 hovorí o prevádzkovaní autobusovej dopravy, taxislužby a o preprave osôb vôbec, no takýto druh dopravy nepozná. My musíme mať licenciu, z ktorej nám vyplývajú určité povinnosti - odsúhlasené cestovné poriadky, školíme pravidelne vodičov, musíme mať technickú základňu a naši konkurenti toto všetko môžu obísť,“ bráni pozíciu SAD Prievidza dopravný riaditeľ Pavol Pařízek a pokračuje: „Nekorektné je aj hľadanie zákazníkov zo strany drobných prepravcov. Chodia päť minút pred spojmi, ktoré sú pre nás zaujímavé, najčastejšie stávajú pred nemocnicou, na Ulici Ľuda Ondrejova, či pri farskom kostole a berú ľudí priamo na zastávkach. Popritom nespĺňajú podmienky dopravnej obsluhy, takže nemôžu stáť na autobusových zastávkach a nemajú prístup na autobusovú stanicu medzi 5. a 17. h. Pokiaľ zákaz nerešpektujú, porušujú vyhlášku o premávke na pozemných komunikáciach, za čo sú pokutovaní.“ Z ďalších slov dopravného riaditeľa vyplýva, že takýto podnikateľ môže mať zisk až tridsaťpäťtisíc korún mesačne. Otázka je, aké vydáva daňové doklady. Oslovili sme preto Milana Viselku, majiteľa dvoch áut ,Stopni ma´, ktorý nám ochotne na ňu odpovedal: „Nie je pravda, že nevydávame daňové doklady. Každému cestujúcemu dáme lístok z registračnej pokladne.“ Na dôkaz nám jeden takýto doklad vložil do ruky. O tom, že registračnú pokladnicu má aj auto vo vlastníctve nováckeho podnikateľa nás rovnako presvedčil jeho vodič. Autá práve v tej chvíli stáli neďaleko zastávky pri bojnickej nemocnici. „Stojíme päť metrov od zastávky a nie priamo na nej, nič tým neporušujeme,“ obhajuje sa M. Viselka a druhý vodič pragmaticky konštatuje: „Chodíme tam, kde sú ľudia, inak by to pre nás nebolo zaujímavé.“ Onedlho boli autá plné. Zaujímavé je, že do nich nasadali i ľudia, ktorí majú v MHD zľavy. Jednou z nich bola aj pani Soňa. „Ja som chorá na srdce a keď mám v tejto horúčave čakať, je mi veľmi zle. Príde auto sadnem a zavezie ma kam potrebujem. Tiež si dobre rozmyslím či dám dve koruny za autobus alebo desať korún za tento spôsob dopravy, ale zdravie mi je prednejšie,“ povedala pred odchodom. „Mne sa páči, že si môžem vybrať s kým pôjdem. Často mi to pomôže, keď len o pár minút zmeškám autobus,“ pochvaľuje si ďalšia cestujúca Magda. Po odchode zostali na zastávke dvaja ľudia. „Tiež by som bol nasadol, ale mám prestupový lístok. Inak chodím tým autom stále. Je dobre, že má SAD konkurenciu. Je len škoda, že nejazdia vo večerných hodinách,“ vyjadril sa Ondrej. Minútu na autobus počkala i Lenka, pretože využíva kartu na mestskú hromadnú dopravu.
Vedenie slovenskej autobusovej dopravy sa nevzdáva a zvažuje všetky možnosti. „Dali sme podnet na prokuratúru a zisťujeme ako novú situáciu riešia dopravcovia v iných mestách,“ upozorňuje konkurenčných prepravcov Pavol Pařízek. Podnikateľ Milan Viselka si však stojí za svojím: „V tomto podnikaní nevidím nič protiprávne. Mám živnostenský list, ktorý mi umožňuje vykonávať osobnú cestnú dopravu cestnými osobnými vozidlami, ktorých celková obsaditeľnosť nepresahuje deväť osôb, vrátane vodiča, s výnimkou vozidiel taxislužby.“ Kto bude víťazom v tejto vojne rozhodne prokuratúra, zatiaľ sa všetky zainteresované podnikateľské subjekty musia zmieriť s konkurenciou. Miriam KŇAZEOVÁAutor: mik
