Budú jej chýbať cez prázdniny. V novom školskom roku sa však opäť stretnú. „Prváci boli mimoriadne milí. Počas roka sme sa nevyhli ani breptíkom a zmeneným slovám. Napríklad, v diktáte niekto napísal miesto hôrka šumela, Dorka šumela. Denne sa pri nich zasmejem i dojmem. Prídu k vám, otvoria stisnutú dlaň a podajú z nej cukrík. Odlomia z desiaty, pretože sa im zdá, že mám malú desiatu a musia ma dokŕmiť,“ znežneným hlasom hovorí A. Kršková a ďalej vysvetľuje: „Osvedčilo sa nám, že jedna učiteľka má deti od prvého po štvrtý ročník. Niečo na začiatku vybudujete a potom to doťahujete. Ja viem v čom sú dobrí, v čom majú rezervy. Nemusím dať hneď horšiu známku, ale sa na to pozrieme o rok. Preto zostaneme spolu. Druhý ročník bude oddychový. Najdôležitejšie bude utvrdzovanie učiva. Budeme mať priestor rozvíjať umeleckú, najmä literárnu tvorbu. Pohráme sa so slovenčinou a v matematike by som chcela pokračovať hravou formou.“ Dlhoročná pedagogička pripúšťa, že deti sú dnes úplne iné, ako pred tridsiatimi rokmi. Pousmeje sa a priznáva, že jej osobne sa táto zmena páči. „Vyhovuje mi to, pretože stále musím robiť niečo inak. Musím sa prispôsobovať. Nikdy to nie je to isté. Je to výzva. Dnes sú deti rozhľadenejšie, samostatnejšie, sebavedomejšie, viac si uvedomujú svoju osobnosť. Taktiež sú oveľa náročnejšie na dospelého. Musím oveľa viac vedieť a mať väčší zmysel pre ich osobnú slobodu. Autorita pre ne znamená niečo iné ako voľakedy, ale keď človek pochopí o čom to je, sú absolútne skvelé. Súčasný školský systém umožňuje vyučovať pestrejšie, zaujímavejšie a zďaleka ma osnovy nezväzujú ako v minulosti. Už nemusím byť pre deti strašiak, práve naopak, najviac na ne platí dobré slovo a pochvala. Jeden kresťanský pedagóg povedal – viac múch získaš na lyžicu medu ako na fľašu octu – a to je naozaj pravda,“ dodala Antónia Kršáková.
