Plakety za humanitu dostali Juraj Mamojka, Alexander Muzsela a Jaroslav Tomáš, pretože sú viac ako stonásobní darcovia. Ladislav Gebrlín, Ján Grešner, Štefan Iliaš a František Klajber za viac ako 80 darovaní obdržali diamantové plakety Jana Janského. Medzi ocenenými pribudli trinásti zlatí, 39 strieborní a 51 bronzových držiteľov plakiet.
Juraj MAMOJKA má 43 rokov, býva v Prievidzi a pracuje ako baník. Po prvý raz daroval krv na základnej vojenskej službe. „Keď som sa vrátil do civilu, v darovaní krvi som pokračoval. Moje odhodlanie sa zväčšilo po narodení dcérky, keď mala zlý krvný obraz. V súčasnosti má zdravotné problémy moja švagriná a máme rovnakú krvnú skupinu. Takže nemám dôvod v darovaní poľavovať, skôr naopak, chcem v tom pokračovať.“ Je zaujímavé, že veľmi veľa darcov je medzi baníkmi. J. Mamojku to neprekvapuje: „Človek v podzemí zažije a vidí všeličo. A to ho ešte viac utvrdí, aby niečo pre druhých urobil. Ja sa snažím k darovaniu krvi viesť aj svoje deti. Dcéra síce ešte nie je dospelá, no syn už bol na transfúznom oddelení trikrát.“
Alexander MUZSELA je Handlovčan a pracuje ako baník. Vo svojich 38 rokoch daroval krv už 115-krát. Keď ho na základnej vojenskej službe vyzvali, či by nechcel darovať krv, nezaváhal, Bral to prirodzene. „Nikto nikdy nevieme, kedy sa nám môže niečo stať, či my sami nebudeme raz potrebovať pomoc. Aj preto som po ´vojne´ krv daroval ďalej, neskôr i plazmu, či krvné doštičky.“
Jaroslav TOMÁŠ je taisto baník, má 48 rokov a býva v Prievidzi. Spomína si, že prvýkrát daroval krv potom, ako mala jeho jeden a pol ročná dcérka problémy s dýchaním. „Museli jej dávať na tú dobu dosť drahé injekcie. Bol som vďačný za to a rozhodol sa, že ja na oplátku prispejem svojou krvou, ktorá môže zachrániť iných.“ Doteraz daroval najvzácnejšiu tekutinu 101-krát a pokiaľ bude zdravý, chce v tom pokračovať. „Možno aj mladí ľudia premýšľajú, či darujú krv. Povzbudzujem ich, aby tak urobili. No hlavne, nech si chránia svoje zdravie, lebo keď sa pozerám okolo seba, nie vždy si na seba dávajú pozor.“
