Týmto drastickým spôsobom chcel dosiahnuť prinavrátenie čiastočného invalidného dôchodku, spätné doplatenie finančných prostriedkov za trinásť mesiacov, ukončenie prieťahov súdneho konania v jeho prípade a preradenie do plného invalidného dôchodku. Začiatok protestnej hladovky bol poznamenaný emóciami. Banícki invalidní dôchodcovia, ktorých postihol podobný osud ako 51-ročného Pavla Pipíšku, sa aj po prijatí novely kontroverzného zákona 461 o sociálnom poistení, cítia oklamaní. Obviňovali ministerku Radičovú, že im veľa nasľubovala a takmer nič z toho nesplnila.
Pavel Pipíška utrpel pred osemnástimi rokmi v podzemí Bane Cigeľ pracovný úraz bez vlastného zavinenia. Z pravého kolena mu museli vybrať meniskus a uznali ho za čiastočne invalidného občana. S pribúdajúcim vekom, ako i ďalším nepracovných úrazom, sa jeho zdravotný stav zhoršoval. Po absolvovaní rôznych vyšetrení mu dvaja renomovaní odborníci – ortopédi odporučili, aby požiadal o preradenie do plnej invalidity. Urobil tak, no na komisii Sociálnej poisťovne v Prievidzi jeho žiadosť neprerokovali, ale posudzovali jeho zdravotný stav podľa nových kritérií na základe zákona 461 o sociálnom poistení. Verdikt znel, že Pavol Pipíška má len dvadsaťpercentné poškodenie zdravia a neprislúcha mu ani čiastočný invalidný dôchodok. Odvolal sa, podal žalobu na Krajský súd v Trenčíne, ten však doteraz nerozhodol.
Na našu otázku, či sa neobáva, že jeho hladovku môžu pred voľbami zneužiť niektoré politické subjekty vo svoj prospech, Pavol Pipíška odpovedal: „Jednoznačne hovorím nie, je to moje vlastné rozhodnutie. Pýtate sa, či sa neobávam, že si môžem hladovaním vážne poškodiť zdravie? Je to úplne jedno, či si ho budem ničiť doma alebo tu, počas tohto verejného protestu.“
Odhovoriť od tohto drastického kroku prišiel Pavla Pipíšku aj riaditeľ prievidzskej pobočky Sociálnej poisťovne Ondrej Molnár. Pre novinárov povedal: „Invalidný dôchodok bol pánovi Pipíškovi odňatý po posúdení jeho zdravotného stavu podľa prílohy č. 4 zákona 461 o sociálnom poistení. Miera zdravotného poškodenia nedosiahla takú úroveň, aby naďalej poberal invalidný dôchodok. Som presvedčený, že naši posudkoví lekári konali správne a jeho protest považujem za neopodstatnený. Ako človek, ktorého sa tento drastický spôsob vyjadrenia nespokojnosti hlboko dotýka, by som odporučil Pavlovi Pipíškovi, aby v auguste požiadal Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie svojho zdravotného stavu.“
Po štyroch dňoch Pavol Pipíška v dôsledku psychického a fyzického vyčerpania hladovku ukončil. Ako pre naše noviny povedal bezprostredne po tomto rozhodnutí, čakajú na neho nové vyšetrenia a posudzovanie jeho zdravotného stavu. Bol unavený, skeptický, o dôvode ukončenia svojej hladovky nechcel hovoriť.
SLOVO ODBORNÍKA
„Tento človek si môže hladovaním veľmi ublížiť. Čo sa deje v jeho organizme môžeme obrazne a zjednodušene prirovnať stavu, ktorý nastane, keď nedáte do auta benzín. Auto ide, ide, až na spodku nádrže zostane len špina a motor sa zadrhne. Je to síce analógia, ale keď organizmus neprijíma potrebné živiny, život človeka môže vyhasnúť. Organizmus je jeden celok, nič neexistuje jedno bez druhého. Pri nedostatku živín postupne ochabuje, nastáva anemický syndróm. Keď sa zásoby vyčerpajú, postupne odchádza tkanivo i funkcie imunitného systému. Všetky funkcie organizmu sa znižujú až sa stratia, idú na bazálne minimum. Hladujúci človek si skutočne môže veľmi ublížiť. Na celý život. Ak bude pán Pipíška hladovať dlhšie ako sedem dní, jednoznačne by sa mal poradiť s odborníkom, ako opäť naštartovať organizmus. Je to však omnoho zložitejšie, ako sa rozhodnúť pre hladovku,“ povedala internistka doktorka Anna Oršulová.
